Národnie spievanky 1 – Svadba a manželstvo

Ta smutná harlička,^[247] kedz paru pomine,
na źelenú haluz nikda vie neśedne.

Len ona śe tula po suchej breźine,
rozmyšluje śebe, či skoro zahyne.

Preškoda mojho manžela,
že som ho smutná stratila:
Narezal mi sečky i také trávy,
slepice ohlédal, podojil kravy.

Preškoda mojho manžela,
že som ho smutná stratila:
Zahradu ohradil, pooral pole,
konope vytrepal, nakrmil kone.

Preškoda mojho manžela,
že som ho smutná stratila:
Kachle mi zakúril, topil mi lázeň,
ja som mu ríkala: Ty si múj blázen!

Preškoda mojho manžela,
že som ho smutná stratila:
On včasne ráno vstal, ja ešte spala,
stádo na pole hnal, ja som se smála.

Preškoda mojho manžela,
že som ho smutná stratila:
Pod ohniskem líhal, šaty mi zváral,
by mne fruštik schystal, prede dnem stával.

Preškoda mojho manžela,
že som ho smutná stratila:
Deti mi kolíbal i opral plénky,
zato som dala trochu pálenky.

Preškoda mojho manžela,
že som ho smutná stratila:
Deti dve po rinku v plachte nosíval,
tretí za ručičku s sebou vodíval.

Preškoda mojho manžela,
že som ho smutná stratila:
Dreva mi nanosil, pristrojil jídla,
neužil však se mnou dobrého bydla.

Preškoda mojho manžela,
že som ho smutná stratila:
Když som se hostila, on kosti sbíral,
po jedle taníre a misky lízal.

Preškoda mojho manžela,
že som ho smutná stratila:
On píjal vodičku, ja pila vínko,
ja jeho mamlasem, on mne zval ženko!

Preškoda mojho manžela,
že som ho smutná stratila:
Vody mi nanosil i hrnce umyl,
črevíčky očistil i kotlík dolil.

Preškoda mojho manžela,
že som ho smutná stratila:
Zametal svetlice, chleba napekel,
když som ho bit chtela, prede mnou klekel.

Preškoda mojho manžela,
že som ho smutná stratila:
K stolu privázaný perí mi drápal,
kolom som ho bila, srdečne plakal.

Preškoda mojho manžela,
že som ho smutná stratila:
Ja mela galoty a on mel sukni,
zato mi nastali časové smutní.

Preškoda môjho manžela,
že som ho smutná stratila:
Majú ma za blázna, dali mi zvonec,
již tejto písničke učiním konec.

A na jednej hore
tichý oheň horí.

A pri ňom sa hrejú
dve ubohé vdovy.

Veď sa ony radia,
čo jesť deťom dadia.

Veď je tebe dobre
s tvojima chlapčenci.

Ale mne je beda
s mojima dievčenci.

Chlapec ide horou,
nikto nezvie o ňom.

A dievča krok kročí,
idú o ňom reči.