Národnie spievanky 1 – Svadba a manželstvo

Za nič diovča nestojí, keď mu roky prejdú,
nech by malo sto zlatých, za muž ho nevezmú.

Muoj koníček vraný má štyri podkovy,
lepšie jedno diovča, nežli štyri vdovy.

Stará baba zlá
troje deti má,
jedno chodí do školy,
druhé šije bačkory,
tretie sedí na kamenci,
drží gajdy na remenci,
tak sa pekne hrá,
trara rara ra.

Kto sa žení, nech sa žení, ja sa ženiť nebudu,
nežli by si svet zavázal s lecijakú obludú.

Dávali mi starú babu, žeby som ju miloval,
vrabce žítko vyzobaly a ja by som plevy bral?

Nevezmem ja starú babu, studená je jako ľad,
vezmem si ja mladuo diovča, čo sa bude se mnou hrať.

Čo mi dáš, to mi dáš, Pane Bože večný,
lenže mi nedávaj starú babu s deťmi.

Vzal sem si starú babu, volečka bezrohého,
aby mne nepotrkal, když pújdem podle neho.

Hrach sa mi nenarodiu, len samé lopatečky,^[253]
vzau som si staruo babsko, pozerám za devečky.

Takú som ženu mau zo samieho jadra,
kede odkud prišla, hneď si na pec sadla.

A teraz takú mám, kede odkud príde,
strela v jej materi! s peci mi nesíde.

Čert mi tú radu dal,
že som si babu vzal,
starú babu,
babu, babu,
babu, babu vzal.

Ja kušu nastrojím,
tú babu zastrelím,
starú babu,
babu, babu,
babu zastrelím.

Bola jedna stará baba,
mala ona sedemdesiat,
osemdesiat, deveťdesiat deveť liet,
počala jej už hlavička šedivieť.

Žena moja stará, dau by ťa za mladú,
ešte by som dodau paštrnáku^[254] hradu.