Iskry zo zaviatej pahreby

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 147 čitateľov.

Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Karol Šefranko, Katarína Maljarová, Lucia Kancírová, Ida Paulovičová

Iskrám na cestu

^[1]

Nepúšťam vás na trh, ani pod kritiku:
Ste skromné, jak kvietok na poľnom chodníku:
Ten, kto chce, nech si vás zdvihne a pritúli,
a kto chce, nech na vás šliapne a zaškúli. —

A vlastne ani sám
ja to iste neznám,
čo vás tak ponúka z úkrytu dávneho,
čo vábi vyletieť do sveta šíreho. —

Vylietate len tak, ako vtáčky z hniezda,
tak ako meteor, ako z neba hviezda;
čo neznajú prečo, ani načo a kam,
len letia a letia, až doletia dakam. —

Veď ste tak vylietli z mojej duše sveta,
ako vzdych, čo z prsú nevdojak vylieta. —
Ba i sám sa tak zdám jak meteor, ktorý
skrsne, vzlietne, svieti — zmizne, keď dohorí.