Iskry zo zaviatej pahreby
Autor: Ján Francisci
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Karol Šefranko, Katarína Maljarová, Lucia Kancírová, Ida Paulovičová
[9]
Pamätáš, milá, na tie krásne časy?
Na krásne časy nášho sa poznania,
keď mňa prvý raz milým pozvala si,
a Ťa predmetom môjho milovania,
keď sme len v sebe nebo, svet videli,
všetko krem seba, všetko zapomneli.
Boli to časy! boli časy zlaté,
hodné by k sláve ich pomníky stáli,
keď sa dve duše čistou láskou vzňaté
zbožným objatím prvý raz objali.
A v tom objatí v jediný tón zliate
slávne do chóru večnosti sa vliali.
Pamätáš, milá? ó, mne sa tie časy
v pamäti vernej živo zachvievajú,
tak živo sa mi v duši kolembajú,
že keby žiale vzkriesiť mi ich dali,
milým súzvukom hneď by zahučali.
Lež, milá, sladké nač pamiatky budiť,
keď sa k životu vzbudiť viac nedajú;
načo ranené srdcia klamom šudiť,
keď sa už pravdou tešiť viac nemajú:
Lepšie keď v dušiach zostanú skrytými,
v zabudnutosti nezabudnutými.
Tam, tam v tých rajoch večne nám kvitnúcich
mladosti naše nech kvitnú ružami,
tam na nebesách velebne sa pnúcich
nech nám blyskocú večnými slnkami:
Tam nech nám kvitnú a tam nech nám svieťa
večne, do konca — i po konci sveta.
[9] Nezapomenuteľnej — V R1 pôvodný názov Zpomienka je opravený na Nezapomenutelnej a uvedený je dátum: Levoča 1844. Nitra III. V R2 je názov básne Aňičke. V knižnom vydaní je pod názvom datovanie bez udania miesta (1844. Nitra III.). Báseň uverejnená in: Nitra III, 1846, s. 148 — 149 (Zpomjenka od V. F.). Väčšiu odchýlku medzi textom publikovaným v Nitre a vo vydaní Iskier zo zaviatej pahräby 1889 vykazuje iba toto dvojveršie:
Nitra
Tam, tam nach v rajoch večňe nám kvitnúcich
Mladosťi našej vikvitnú ružami
Iskry…
Tam, tam v tých rajoch večne nám kvitnúcich
mladosti našej nech kvitnú ružami
