Zlatý fond > Diela > Iskry zo zaviatej pahreby


E-mail (povinné):

Ján Francisci:
Iskry zo zaviatej pahreby

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Karol Šefranko, Katarína Maljarová, Lucia Kancírová, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 147 čitateľov

Matkine náreky

[29]


Nad Šajavou kamenica,
v kamenici tej temnica,
a v temnici dvaja bratia
reťazami okovaní,
bolesťami zožieraní
mladé veky, sily tratia.

Zadul vetrík od Rimavy,
brat bratovi sticha vraví:
„Čuj len, braček, či noviny
nenesie nám od rodiny?“

Brat počúva. Ak počúva,
tak mu bolesť prsia zdúva,
a vybledlú tvár bôľami
zalejú slzy prúdami,
lebo vetrík šeptoreký
nesie matkine náreky.

„Bože môj, bože môj, bože milostivý,
prečo si mi taký hnevno-spravodlivý?!
Bože môj, bože môj, čože som zhrešila,
že som si pokutu takú zaslúžila?!
Mala som troch synov, teraz mám jedného,
bez otca, bez bratov, celkom samotného:
Otec v zemi hnije a bratia v temnici,
bez materi, otca, brata nevoľníci.
Ako ohník v daždi, jak sniežik na slnci,
jak slnce v mrákavách, ako rybka v hrnci,
jak húsa v pazúroch, ako živý v hrobe:
Tak mi oni hynú v temničnej porobe.
Veru by som nikdy nebola tušila,
čoho sa dožijem, keď som ich dojčila,
ani by som nikdy nebola snívala,
že mi na to prídu, keď som ich chovala.
A keď mi dorástli, srdce vo mne rástlo,
že celé okolie oči na nich páslo,
že matky vidiekom nebolo do kola,
ich nezávidela ktorá by mi bola.

Deti moje, deti, veď ste nezbíjali:
Prečože vás teda tí páni zlapali?!
Nekradli ste, nebili, ani nepálili:
Prečože vás teda do temníc vsadili?!
Oj páni bez srdca! čo pravdu neviete,
a keď ju i viete, dať nám ju nechcete:
Myslíte, chudobe že pravdy netreba?
Keď ju vy nedáte, dá ju pán boh z neba.
Oj páni, slobodu čo nám chcete dávať,
slobodu do temníc znáte pochovávať! —
Nemôže povrieslo väzár lepšie skrútiť,
nemohol čert rozum váš väčšmi pomútiť,
ani prísť nemohla väčšia vám pokuta,
ako táto srdca a rozumu zmuta.
A predsa, bezbožní, za váš hriech a vinu
trescete mi deti, s nimi mňa nevinnú. —
Bodaj ste sa boli radšej ta zaliali
v tej prvej kúpeli, v ktorej vás kúpali;
bodaj ste si boli krky vylámali,
keď ste sa na nohy najprv zoštvierali;
bodaj ste si boli peklo zvestovali,
keď ste prvé slovo prehovoriť mali;
a bodaj ste boli napred vyrátali
vašu skazu, keď ste myslieť začínali. —

Temnica, temnica, kamenná temnica,
bodaj každý kameň, čo je v tvojich múroch,
bola roznosila po svete víchrica,
skôr ešte ako by kameňom bol býval,
nemoril by jastrab holuby v pazúroch,
ani mne temničiar deti tam netrímal.

Oj matky slovenské! bodaj ste nemali
synov, aby páni čo lapať neznali,
alebo ste bodaj mojim rovných mali,
aby si žiadneho ulapiť nedali.“

Nad Šajavou v kamenici,
v kamenice tej temnici
dvaja bratia zaplakali,
plačúc razom zastenali:
„Bože! poteš matku našu!“



[29] Matkine náreky — V R1 pod názvom je toto datovanie: Plešivec 25/10 1848. V R3 je zapísaná pod názvom Pamjatki z roku 1848, označená je rímskou I. V knižnom vydaní 1889 je udaný dátum bez označenia miesta (25/10. 1848). Francisci báseň napísal vo väzení, čakajúc na rozsudok, ktorý ešte v tom čase nebol vynesený. Tušil však, že to bude trest smrti. O podnete na napísanie básne podáva autentické svedectvo vo Vlastnom životopise: „Keď môjho brata boli odviedli a videl som ho, bolo to 25. októbra, sklepal som vo svojich Iskrách vytlačené veršíky ,Matkine náreky‘.“ (Ján Francisci: Vlastný životopis, Bratislava 1956, str. 175). Medzi zachovanými textami nie sú väčšie odchýlky.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.