Iskry zo zaviatej pahreby
Autor: Ján Francisci
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Karol Šefranko, Katarína Maljarová, Lucia Kancírová, Ida Paulovičová
[4]
(prvej slovenskej)
Švárne dievča beží
poľami, lúkami,
drobnými preberá
bystro nožičkami.
Jak ruže, tak sa jej
líčka červenajú,
oči a ústočká
len tak usmievajú.
Postavu prikryli
od hlavy po päty
peknorostlú nové
sviatočné jej šaty.
Na čele jarabie
parta sa panenská: —
Iste to musí byť
dcéruška slovenská. —
„Hej, sestra! kam bežíš?
kamže tak zaberáš,
že ani okolo
sa nepoobzeráš?“ —
Ta ja bežím, milý,
do šíreho sveta,
hlásať, že slovenské
hroby už pukajú,
že Slováci z mŕtvych
k životu vstávajú
a že to Slovensko
v nový kvet vykvetá.
Tam sa nad Dunajom
zore zapálili,
a naraz po celých
Tatrách rozstrelili:
V tých zorách Slováci
ruky si dávajú,
v tých zorách pred svetom
ligotať sa majú!“
[4] Nitre II. (prvej slovenskej) — V R1 je pod názvom uvedený dátum: Hlboké Okt. 1843. Nitra II. 1844. Báseň písaná dvanásťslabičným veršom, nie je stroficky členená. Ceruzkou je vyznačená úprava pre tlač: dvanásťslabičné verše rozdeliť na dva šesťslabičné. V knižnom vydaní 1889 je uvedený iba dátum bez uvedenia miesta (Okt. 1843. Nitra II.). Báseň uverejnená in: Nitra II, 1844, s. 6 — 7 v poradí druhá pod spoločným názvom Hlasi k Ňitre, členená na štvorveršové strofy. Medzi textom v Nitre a vo vydaní Iskier zo zaviatej pahräby 1889 je táto väčšia odlišnosť:
Nitra
„Ta ja bežím, milí,
Do šírjeho sveta —
Hlásať, že Slovensko
V noví svet vikvetá.
Že slovenské kraje
Znova vikvetajú,
Že Slováci z mrtvích
K životu stávajú.
Iskry…
Ta ja bežím, milý,
do šíreho sveta,
hlásať, že slovenské
hroby už pukajú.
Že Slováci z mŕtvych
k životu vstávajú,
a že to Slovensko
v nový kvet vykvetá.
