Už sú všetci v jednom vreci

Ignác, predošlý.

IGNÁC (narieka za kulisňou): Joj! Jo-jo-joj! Bože môj, takéto nešťastie! Jaj — jaj!

OPATRNÝ: Čo sa robí?

IGNÁC (vstúpi zronený): Joj, joj, zle je!

OPATRNÝ: Čo je?

IGNÁC: Ach, zle je, a keď je raz zle, nuž je zle.

OPATRNÝ: Ale čo je zle? Hovor!

IGNÁC: Jaj, povedal by som, ale sa bojím, že nás od ľaku oboch šľak trafí.

OPATRNÝ (nahnevano): Povieš, alebo nie?

IGNÁC: Už-už poviem! (Vydýchne si zhlboka.) Pán učiteľ Umný už — už odišiel.

OPATRNÝ: Kam odišiel?

IGNÁC: Ta — ďaleko (krúti, žmoliac klobúk), do — do — Ham —

OPATRNÝ (dupne netrpelive nohou a udre Ignáca). Do — Ham —?

IGNÁC: Hameriky.

OPATRNÝ (zdesene): Do Ameriky?!

IGNÁC (prisviedča hlavou, s plačom): Aháá, za tú veľkú barinu.

OPATRNÝ (lapí sa za hlavu, behá hore-dolu, konečne schytí Ignáca za plecia, trasie ho a kričí): Do — do — do Ameriky?

IGNÁC (prisviedča): Do — do — do Hameriky.

OPATRNÝ (zúfale): Ja sa zbláznim. Moje peniaze tam — tam za morom!

IGNÁC: Za širokým, ďalekým morom.

OPATRNÝ (hodí sa na stolicu): To ja neprežijem!

IGNÁC: No, či som dobre nepovedal, že nás oboch šľak trafí? Najlepšie by bolo žilu pustiť. Ale čože, ja mám len taký žabykláč (vytiahne nožík) a ani neviem, kde sa to ľuďom robí, či pod bradou, alebo na päte.

OPATRNÝ (spamätá sa): Čo tu stojíš? Čo nekapeš za ním? (Ťahá Ignáca ku dverám.) Za ním, chytro za ním! Nech mi vráti peniaze!

IGNÁC (kuľhá): Jo-jo-jój! Mňa čižma omína.