Už sú všetci v jednom vreci

Elenka, Eva, predošlí, Ignác.

ELENKA (vbehne): Čo je, otecko? (Ukloní sa Umnému.)

EVA (ide za Elenkou): Čo sa stalo? (Umnému.) Ach, pán Umný, vitajte u nás!

UMNÝ (s poklonou): Ruky bozkávam!

OPATRNÝ (ukazuje na Umného): Tu, hľa, pán Umný nás milo prekvapil: požiadal o ruku našej milej Elenky. (Elenke.) Elenka moja, viem, že si ty rozumné dievča a pochopíš zákon prírody, že úkolom dievčaťa je vydať sa, a preto prv, ako by som sa ťa bol spýtal, zasnúbil som ťa pánu Umnému.

ELENKA: Stanko!

UMNÝ: Elenka!

(Padnú si v objatie.)

EVA (sopne ruky): Boh vás požehnaj, deti moje! (Utiera si oči.)

IGNÁC (počas celého výstupu stál v úzadí, počúval a krútil hlavou): To sa prv zomlelo, ako nasypali. Prevrátený svet! (Požehnanie udeľuje.) No, už sú všetci v jednom vreci.

(Opona spadne.)