Už sú všetci v jednom vreci

Predošlí bez Ignáca.

ELENA (lichotive Opatrnému): Otecko, ešte sa hneváte?

OPATRNÝ: Hnevám, ale sa hnevať nebudem, keď mi prisľúbiš, že Umného tak necháš, a pôjdeš za Levického.

ELENA (rozhodne): To nikdy, otecko, neurobím. Žiadajte odo mňa čo len chcete, vo všetkom vás poslúchnem, len v tomto nemôžem.

OPATRNÝ: Prečo?

ELENA: Preto, že Stanka celým srdcom milujem a jedine s ním môžem byť šťastná. Ak prekazíte násilne svätý sľub našej lásky, tým zničíte moje šťastie, tým zahubíte môj život. Keď nás rozlúčite, dňom-nocou túžbou za ním mrieť budem. Potom radi zlato, striebro i celý svoj majetok obetujete, aby ste jediné dieťa svoje ratovali, ale potom už bude pozde. Nešťastné dieťa vaše padne v obeť chladnej smrti a posledným vzdychom jeho bude pozdrav milovanému Stankovi: (S citom.) S Bohom, sokolík môj premilený, tam v raji budeme zase spojení! (Odíde s plačom.)

EVA (utiera si oči): Úbohé dieťa! (Opovržlive Opatrnému.) Ukrutník! Tyran! (Odíde.)