Zlatý fond > Diela > Už sú všetci v jednom vreci


E-mail (povinné):

Ferko Urbánek:
Už sú všetci v jednom vreci

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Zdenko Podobný, Erik Bartoš, Katarína Tínesová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 60 čitateľov

Výstup 5.

Ignác, predošlí.

IGNÁC (vstúpi a salutuje): Ponížene meldujem, že som už tu.

OPATRNÝ (prísne): Ignác, povedz, koho si to pred chvíľkou púšťal cez záhradnú bránu?

EVA, ELENA (zajdú za chrbát Opatrnému a dávajú Ignácovi posunkami na javo, aby mlčal).

IGNÁC (v rozpakoch): Ja — ja — cez záhradnú bránu?

OPATRNÝ: Nevykrúcaj, ale hovor pravdu!

IGNÁC: To nemôžem, to nemôžem.

OPATRNÝ: Čo nemôžeš? Pravdu povedať? Zaiste ťa dobre podplatili, čo?

IGNÁC: To — bohužiaľ — nie, ale pravda vyšla vraj z módy.

EVA (sa smeje): Bravo, Nácko! Ha-ha-ha! Bravo!

OPATRNÝ: Však ti ja dám módy, chlape naničhodný! Odpovedz na moju otázdu, lebo ťa, prisahám vačku, hneď zaškrtím! (Lapí Ignáca za golier a trasie ho.)

IGNÁC: Jáj! jajajaáj! Veď som ja veľmi šteklivý na krku.

OPATRNÝ: No, veď ťa ja vyšteklím.

ELENA (prosebne): Otecko, pusťte ho!

OPATRNÝ: Nepustím kujona, kým pravdu nepovie.

IGNÁC: Jojojój! Veď som ešte ani testament nespravil.

OPATRNÝ: Veď ti ho ja spravím palicou na chrbte, ak pravdu nepovieš!

IGNÁC: Už poviem, už poviem!

OPATRNÝ (pustí Ignáca): Hovor teda, koho si púšťal cez záhradnú bránu?

EVA, ELENA (dávajú Ignácovi znaky mlčania).

IGNÁC (rozpačito): Ja — ja — veru — hm!

OPATRNÝ (k obecenstvu): Už ho mám! Nevie, kam z konopí. (Dupne nohou.) No, von s tým!

IGNÁC: No, veď mi to dalo roboty. (Fučí.) Pfff! Veru som ani za mladi svoje nosidlá tak nenatiahol, ako dnes na starosť.

OPATRNÝ: Čo táraš?

IGNÁC (pokračuje): Nedajbože ho von dostať. Tak sa so mňa leje. (Utiera si pot.)

OPATRNÝ: Z toho všetkého nič neviem.

IGNÁC: Čo mi len roboty dalo, kým som ho z tej záhrady vypratal. (Fučí a stiera si pot.)

OPATRNÝ (nahnevano): Povedz už raz, koho si zo záhrady vypratal?!

IGNÁC (chytro): Toho súsedovie capa, čo nám chcel ruže poštepiť.

EVA (radostne): Ha-ha-ha!

ELENA (Opatrnému): Vidíte, otecko!

EVA (Opatrnému): Vidíš, vidíš, akým bláznom sa ty robíš. Hanbi sa, hanbi!

OPATRNÝ: Ale do sto hrmených, vy by ste človeka nielen o zrak, ale i o rozum pripravili. (Hrozí päsťou Ignácovi.) Necigáň, chlape naničhodný, veď som predsa na vlastné oči videl učiteľa Umného vyjsť zo záhrady.

IGNÁC (hlúpo sa čuduje): Ale naozaj? (Krúti hlavou.) Ach-ch! Nuž a ak by bol (žehná sa), Pán Boh s nami a zlé preč! — v capa prečarovaný…

OPATRNÝ (nahnevano): Netáraj hlúposti a ztrať sa mi s očú, kým ma zlosť neprevládze, lebo ťa i s tým capom na ražeň nastoknem. (Mieri naňho palicou.)

IGNÁC (ustupuje): Brrr! Zo mňa by už bola tvrdá pečienka. (Odbehne.)

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ferko Urbánek

— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.