Už sú všetci v jednom vreci

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 73 čitateľov.

Autor: Ferko Urbánek

Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Zdenko Podobný, Erik Bartoš, Katarína Tínesová

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výstup 15.

Ignác sám.

IGNÁC (pozerá von oblokom): Toto mi je samému čudné, lebo nechápem, ako sa ten už mohol z Ameriky vrátiť? Toto, ama čert vzal, nejde s kostolným riadom. (Rozmýšľa.) A čo, keby to bol len jeho duch? (Žehná sa.) On mohol na mori zahynúť a poneváč slečne prisahal, že ju za ženu pojme, a zrazu odišiel bez rozlúčenia, nuž jeho duch nemá iste pokoja. On musí chodiť po smrti. (Bojazlive sa obzerá.) Brrr… (Striasa sa.) Ja som síce starý vyslúžený vojak a nebojím sa ničoho, ale pred duchmi mám hrozný strach. Hm! Nemáme ani kúsok trojkráľovej kriedy v dome. (Počuť klopať.) Ktosi klope. No, len guráž, Nácko! (Cúva až ku zadnej kulisni, skryjúc sa za ňu, kričí): Voľno!

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Výstup 16.