Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Michal Belička, Zdenko Podobný, Erik Bartoš, Katarína Tínesová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 60 | čitateľov |
Umný, Ignác.
UMNÝ (vystúpi prostriedkom, obzerá sa): Tu nikoho, a predsa som počul „voľno!“ No, nič to. Už len dočkám vhodný okamih.
IGNÁC (vykukne zpoza kulisne — zticha): On rozpráva, ani čo by bol živý.
UMNÝ: Musím sa istoty dopátrať, lebo to takto ďalej ísť nemôže. (Hľadí von oblokom.)
IGNÁC (vystrčí hlavu): Ale ja musím predsa zkúsiť, či je on živý, alebo je to len jeho duch. (Prikráda sa k Umnému, dotkne sa ho prstom a skríkne.) Jóoj! (Beží do úkrytu.)
UMNÝ: Ignác, čo ti je?
IGNÁC (vystúpi z úkrytu, bojazlive ustupuje pred Umným): Ja — ja — sám — neviem. (K obecenstvu.) On je azda predsa len živý.
UMNÝ: Ale, čo sa ti robí?
IGNÁC: Hm. Ja sa nazdávam, že pán učiteľ, idúc do Hameriky, spadli do mora a toto je len duch pána učiteľa.
UMNÝ (sa rozosmeje): Ha-ha-ha! Toto je celá komédia. Nie je na tom dosť, že si svet pobláznil, že som ušiel do Ameriky, teraz ešte rozkrič, že som sa utopil a že po smrti mátožím.
IGNÁC: Božechráň, veď vidím, že ste na žive, a mám z toho neslýchanú radosť, lebo naša slečinka by sa po-po-pominula.
UMNÝ: A čo hovoril starý pán?
IGNÁC: Bol celý pomätený, pološialený, ale nie nad tým, že vás ztratil, ale že ste ušli i s jeho peniazmi.
UMNÝ: O tie nemusí sa báť, práve mu ich nesiem.
IGNÁC: No ten bude rád od samej radosti vám i slečnu prisľúbi.
UMNÝ: Nemyslím.
IGNÁC: Prečo? (Rozmýšľa.) Ja zase myslím, že nebolo príhodnejšieho okamihu k výhre, ako teraz, len by sa musel pán učiteľ podľa mojej rady spravovať.
UMNÝ: Ale opravdu, Ignácko?
IGNÁC: Ak ma poslúchnete, tak, ako sa Ignácom volám, bude ešte dnes naša slečna vašou oddanicou.
UMNÝ: Ignácko, možno to?
IGNÁC: Nuž veru možno. Starý Ignác je veľký figliar a zná svojho pána na lep chytať. A na čo sa starý Ignác vezme, to i vykoná.
UMNÝ: Teda pomáhaj, Ignácko! Spoľahnem sa na teba. (Podá mu ruku.)
IGNÁC: Dobre. Ešte dnes bude ruka v rukavici, ale (s komickou vážnosťou) numero ans: starý pán nesmie zvedieť, že ste doma; numero cvá: on musí žiť v tom presvedčení, že ste odišli do Hameriky; numero drá: vy musíte byť niekde na porúdzi v úkryte, aby ste mu mohli v príhodnej chvíľke peniaze oddať. On od samej radosti, že prišiel k ztrateným peniazom, dá vďačne svoje svolenie.
UMNÝ (k obecenstvu): Ignác môže mať pravdu. Sprobujeme to. (Ignácovi.) Dobre, ja pôjdem do záhrady a vyčkám tam príhodnú chvíľu.
IGNÁC: To je nič, to je ďaleko.
UMNÝ: Teda kde?
IGNÁC: Tu v izbe. (Hľadá úkryt v izbe.) A — tu bude najlepšie. (Ukazuje pod stôl, zdvihne obrus.) Nech sa páči!
UMNÝ (zadiveno): Pod stôl?
IGNÁC: Tam bude najlepšie vyčkať príhodnú chvíľu.
UMNÝ: Ignác, ty blaznieš.
IGNÁC: To vonkoncom nie. Obrus siaha až po zem, tu vás nik nezbadá, len nerozmýšľajte.
UMNÝ: Ale to je predsa neslušné, aby som ja pod stôl liezol, a to ešte v cudzom dome.
IGNÁC: Dobre teda keď vám je slušnosť milšia, než oddanica — to som spokojný. (Počuť hlas Opatrného.) Pán už ide. Skryjete sa? Chytro, lebo bude zle.
UMNÝ (v rozpakoch): Ale, Ignác!
IGNÁC: Už je tu. Chytro, chytro! (Dvíha obrus.)
UMNÝ (odhodlane): Nuž pre milú bárs zahynu. (Vlezie pod stôl.)
IGNÁC: Táák. Nesmiete zabúdať, že ste v Hamerike.
(Počuť klopať.)
IGNÁC: Svobodno!
— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam