Zlatý fond > Diela > O autoroch a knihách


E-mail (povinné):

Stiahnite si O autoroch a knihách ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Elena Maróthy-Šoltésová:
O autoroch a knihách

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Zuzana Babjaková, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Daniel Winter, Eva Lužáková, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Peter Mika.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 84 čitateľov

Janko Jesenský šesťdesiatročný

S Jankom Jesenským stretla som sa prvý raz, keď som ako mladá žena po prvý raz bola na návšteve u jeho mamy. Sedeli sme spolu na kanape a rozhovorom oboznamovali sme sa navzájom, Liptáčka a Novohradčianka, so svojím minulým dievčenským životom, pričom druhá bláhala prvej, že mohla žiť a pohybovať sa v slovenskej spoločnosti, a tešila sa, že odteraz tu, v Martine, už i ona bude požívať to vytúžené dobrodenie. Medzi tým rozhovorom prišiel nie na vlastných nôžkach, ale varovkyňou nesený malý, ale udatný čiernooký zurvalček v kabanke. Oči mu leteli k mame a letmo sa zastavili i na mne, akoby s otázkou: Čo tu chceš? No hneď vystrel oproti mame rúčku, ona mu s úsmevom lásky položila do nej kúsok bieleho cukru, on obrátil hlavu naspäť k dverám, i odniesol si do kuchyne utopiť cukor, po ktorý si prišiel, v svojej kávičke, v očiach očakávanie chystaného pôžitku.

To bolo naše prvé oboznámenie, krátke a bez slova, ale zostalo mi v pamäti ako milý obrázok.

O roky pozdejšie, keď jemu pribudli dvaja mladší bratia a môjho, za kamarátstvom bezmierne lipnúceho syna neodolateľne priťahovali veselé, rušné a hlučné zábavky na Jesenských dvore, nechcela som ho už pustiť zo šetrnosti k pani Jesenskej, ktorej tie temperamentné zhony už museli ísť na nervy. Ale následok toho bol, že môj syn, neodolajúc pokušeniu, bez môjho vedomia uvrzol ta a náš pes, naša všetkým martinským chlapcom známa Luna, lipnúca za Ivanom tak ako Ivan za kamarátstvom, vyhľadala ho tam, aby nestratila svoju činnú účasť na zábavke, a v svojej slepej horlivosti zadrhla Jesenských mačku. Potom, pravda, zdúpneli všetci chlapci a rozutekali sa. Ivanovo hrešenie Luny nič nespomohlo. Schúlený dostavil sa domov a prestal chodiť do Jesenských pre Lunin zločin.

Potom cez roky, kým naši chlapci boli roztratení po maďarských školách, sme ich akosi stratili z očí. Janka Jesenského počali sme si všímať, až keď už ako dospelý mladý človek sa zjavoval v martinskej spoločnosti, v ktorej nebol zvlášte sympaticky prijímaný, lebo jemu samému na sympatiách nezáležalo.

To boli časy, kde naša mládež zjavne počala neuznávať autoritu našich starých, pohŕdať ich starými náhľadmi, vytýkať im zaostalosť, v ktorej schválne chcú udržiavať i mladých atp.

Janko Jesenský iste tiež nebol nekritický oproti starým, ale ani oproti mladým. Sám bol len v začiatkoch svojho vývinu, ale už mal svoju vlastnú hlavu, ktorú si cez všetky fázy svojho vývinu i podržal až posiaľ.

Keď počal uverejňovať svoje práce v našich časopisoch, ani tie sme neprijímali bez vytýkania, najmä jeho nelahodiacu nám prózu, kým sme boli v štádiu vystavovať v svojej mladej beletrii samé krásne vzory ľudí a pomerov k nasledovaniu, a až keď sme tieto jednostranne výchovné intencie pod vplyvom našich i nenašich zrelých autorov prekonali, pochopili sme, že podstatná úloha beletrie je hlbšia a ťažšia, ako sme sa nazdávali, poznávajúca ľudí a ich život zo všetkých strán, dobrých i zlých, v tom chaose nepochopiteľností.

Janko Jesenský bol z tých, ktorí sa vystavovaním pekných vzorov vôbec nezapodievali. Iste nedôveroval v ich žiadúci úspech.

Jeho básne bývali azda od počiatku i znalcami uznávané, a prostí čitatelia čítavali ich so záujmom i pre bezprostredne do spoločnosti zasahujúce, najmä ľúbostné ich námety, i pre dráždivosť ich perziflujúceho podávania. A dobre sa čítali vôbec, že každá z nich svojím charakteristickým spôsobom povedala niečo, čo pútalo i utkvelo v mysli, bledej prázdnoty tam nebolo.

*

Počiatkom vojny v putách odvedený Janko Jesenský zasa nám zmizol z očí, a to nadlho. Žili sme vtedy v navalivšej sa na nás biede, temnote a hluchote, v našej stráženej odlúčenosti od sveta nesmeli sme sa dozvedieť ani najmenšej pravdy o tých svetodejných udalostiach, ktoré nás na život a na smrť zaujímali. Z cenzurovaných zvestí novín utvárali sme si raz dobré, druhý raz tým horšie kombinácie, ale v tých dobrých sme sa vždy sklamali a čo ďalej hlbšie upadávali sme do tupej beznádejnosti, najmä pre strašný rozvrat v Rusku.

A tu zrazu v tú najťažšiu tmu nečakane prenikol k nám tajnými cestami oslňujúci lúč istej nádeje — a to v podobe rukopisu jedinej krátkej básne,[32] ktorý išiel z ruky do ruky…

To bol boží posol!

Po rokoch telesného i duševného utrpenia, tupej beznádeje a skľúčenosti toto šťastné poslanie obživujúcej radosti do srdca národa!

Jediná krátka báseň urobila ten blahý zázrak a tá báseň niesla na sebe všetky charakteristické známky básnickej tvorby Janka Jesenského, ale obsahom bola dovysoka plná, preplnená láskou čistou, láskou hlbokou k svojmu národu, k celej svojeti, a nenávisťou k jej vrahovi.

A v tejto básni ukázala sa nám predtým vždy akousi vzdorovitosťou zahalená duša jej autora vo svojej vnútornej pravdivosti a nečakanej vrúcnosti.

Kto ju chce hlbšie poznať, nech si prečíta celú zbierku veršov „Zo zajatia“ od Janka Jesenského, a iste zakúsi, že pri tej hĺbke myšlienok a rýdzosti citu stratia sa všetky sarkazmy, oprávnené i hádam neoprávnené, vôbec všetko, čo sa nám na ňom nepáčilo, a zostáva nám pre neho správne, sympatické porozumenie.

A jeho poprevratová próza?

Čítať ju je zdravým a veselým pôžitkom. Človek nevychádza zo záujmu a nechce sa mu knihu odložiť. Tvár nemôže zvážnieť pre časté krátke výbuchy smiechu, dobrá vôľa trvá i po odložení knihy. A triafaní ľudia nemôžu sa cítiť urazenými, lebo i oni stávajú sa čitateľovi sympatickými.

Spisovatelia takého humoru sú vzácni nielen u nás.

Janka Jesenského nech nám Boh živí v celej sviežosti jeho duševnej i telesnej sily.

(1935)



[32] v podobe rukopisu jedinej krátkej básne — ide o Jesenského sonet „Slovenčine“ („Mňa z tisíc ciest len jedna cesta láka…“), ktorá sa na Slovensko dostala v roku 1917

« predcházajúca kapitola    |    




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.