U Tatier

Vidím sňahom zapadnuté tatranské skaliny, zapraly jich chumelice až po suroviny. Oj vy Tatry svetozorné, dávnych Slávov hrady! Kto odmodlí kliatby vaše, stopí vaše ľady? Myslím o vás zadumený, i v zime i v lete, čo by ste maly znamenať na tom Božom svete? Tak mi v mysli predchodíte, jako obraz starý, ktorý mrtvý v chráme Božom visí na oltári… Ktorý ľudu pobožnému k vzoru, cnosti slúži a ten hľadí naň modliaci, po spasení túži. Taký ste vy v tej prírode obraz tiež vznešený, v ktorom svoju spásu vidí národ opustený. Nevýslovne vás milujem moje rodné kraje! Kde som prežil roztomilé snov detinských raje! Požehnané buďte večne vy tatranské strany, ty domov môj u Kriváňa, Liptov milovaný!