Horor v horárni

ARTUŠ VILLÁNI, gróf

MICHAL ČAJKA, horár na Podvrší

HANKA ČAJKOVÁ, jeho žena

ORSZÁGH, obhajca

NÁDAŠI, lekár

SUDCA

ŽALOBCA

OTEC

MATKA

HLAS

CHÓR (Funkcia chóru je premenlivá, raz môže byť mužský, raz ženský, raz zmiešaný, raz sú to holúbky, inokedy honci, svätuškárky, Cigáni, publikum na súde, deti. Nikdy nejde o abstraktnú divadelnú konvenciu. Keď nemá chór koho hrať, nie je na javisku.)

Scéna: Horáreň je miesto činu, kde sa odohrajú všetky verzie príbehu a má centrálne postavenie.

Zvyšné situácie sa odohrajú na ľavej alebo pravej strane proscénia.

Horáreň, naše „divadlo na divadle“, by mohla mať aj oponu, ktorá by bola zároveň jej fasádou, s oknom a dverami. Keby horáreň stála na šikme, divák by dobre videl aj spopod dverí vytekajúcu mláku krvi.

Fasádu však — v tajomnej úvodnej scéne — rovnako dobre nahradí tma a mláku krvi si stvorí divákova predstavivosť.

Hru uviedlo Slovenské národné divadlo v Bratislave v réžii Patrika Lančariča a s hudbou Miloslava Kráľa. Premiéra 20. a 21. januára 2002.