ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

PRINC SA PREBÚDZA, RODIČIA SA VRACAJÚ

PRINC (chvíľu ešte postojačky spí pred bránou, no prebúdza sa). A či to všetko bol iba sen? No potom to bol ozaj zvláštny sen. Snívalo sa mi, že som strhol z oblohy Večernicu a spadli sme pred náš zámok. Ale veď ja sa naozaj prebúdzam pred zámkom. Takže nie sen? No ak nie, kde je potom Večernica? (Ozve sa výkrik „Pŕŕŕ!“) Čo to bolo? Ach, toto sa mi veru nesníva. To som začul rýchlik, čo práve zastal v Kraľovanoch. A to znamená, že pricestovali hostia. O chvíľu ich sem rodičias privedú. Čo som to mal na starosti? Jaj, sestry. Snívalo sa mi, že som ich vydal za Slnečníka, Mesačníka a Veterníka. No aj keď sa mi to len snívalo, pre istotu sa pozriem, či sú vo svojich posteliach. (Odomyká bránu, vbieha do zámku, vzápätí vybieha.) Nie sú. Takže to nebol sen? Naozaj som ich vydal? Alebo sa mi niečo sníva teraz? A či mám sen vo sne? Či už je to sen vo sne, alebo to vôbec nebol sen, sestry zmizli. Čo teraz? Najlepšie urobím, keď zmiznem aj ja. (Dá sa na útek.)

KRÁĽ, KRÁĽOVNÁ, FÚZATÁ NEVESTA, TRAJA ŽENÍSI (prichádzajú. Fúzatá nevesta má masku bosorky. Ženísi sa skrývajú do plášťov).

KRÁĽ (zrazí sa s Princom a v prvej chvíli ho nespozná): Dávaj pozor, neokrôchanec! (Až teraz ho spozná.) Ale nie! Drahý synček, to si ty? Kam sa tak ponáhľaš? Hádam len neutekáš pred rodičmi?

PRINC: Práve naopak, otecko. Bežím vám v ústrety — chcem vás privítať.

KRÁĽOVNÁ: To je od teba milé.

KRÁĽ: No prečo nás nevítajú aj tvoje sestry?

PRINC: Sestry? Aha, sestry! Hneď ich vydurím spod perín. Teda totiž…

TRI PRINCEZNÉ (objavia sa spoza zámku): Netreba, tu sme.

PRINC: Teda totiž tu sú. (Šeptom.) Kde ste boli, keď som vás nenašiel v zámku?

NAJSTARŠIA PRINCEZNÁ (šeptom): Prechádzali sme sa v noci vonku.

PROSTREDNÁ PRINCEZNÁ (šeptom): Netušíš, čo všetko sme zažili.

NAJMLADŠIA PRINCEZNÁ (šeptom): Bolo to neuveriteľne krásne.

PRINC (šeptom): Viem si to predstaviť. Snívalo sa mi o tom.

TRI PRINCEZNÉ (rozosmejú sa): Bolo to stokrát krajšie než tvoj sen.

KRÁĽ: Čo si to tam šemotíte?

PRINC (nahlas): Vravím iba, že sestričky sú už tu.

KRÁĽ: A kde boli doteraz?

PRINC: V posteliach. Chvíľu im trvalo, kým z nich vyliezli.

KRÁĽ: A čoskoro bude treba, aby si do nich ľahli znova.

KRÁĽOVNÁ: Do svadobných. Privádzame im totiž ženíchov.

KRÁĽ (obráti sa k ženíchom): Ako sa vám páčia naše dcéry, páni ženísi?

TRAJA ŽENÍSI (nadšene prikyvujú, ale ešte vždy sa skrývajú do plášťov).

KRÁĽOVNÁ: A pre teba, synček, privádzame zase nevestu.

PRINC: Ale veď ja som vás o ňu neprosil, drahí rodičia.

KRÁĽ: Keď už sme ju priviedli, len si ju vezmi. (Postrčí dopredu Fúzatú nevestu.)

PRINC: Ale veď je to stará, škaredá, fúzatá bosorka! No aj keby bola neviemako krásna, drahí rodičia, ja vám musím čosi povedať.

TRI PRINCEZNÉ: A my takisto.

PRINC: Kým ste boli preč, svoju nevestu som si vybral sám.

KRÁĽ: Ale choď, synček! To sa ti hádam iba snívalo.

TRI PRINCEZNÉ: Aj my sme si vybrali samy svojich ženíchov.

KRÁĽOVNÁ: Aj vám sa asi čosi snívalo, dievčatá.

KRÁĽ: Zabudnite teraz na sny a pozrite si ženíchov, ktorých sme vám priviedli my. (Postrčí ženíchov.)

SLNEČNÍK, MESAČNÍK, VETERNÍK (postúpia dopredu, konečne sa odhalia, sú pod plášťami oblečení ako plavčík, bača a principál, no na hlavách majú kráľovské koruny a nechýbajú im klaunské nosy).

NAJSTARŠIA PRINCEZNÁ: Veď je to môj ženích — plavčík Slnečník!

PROSTREDNÁ PRINCEZNÁ: Veď je to môj ženích — bača Mesačník!

NAJMLADŠIA PRINCEZNÁ: Veď je to môj ženích — principál Veterník!

(Padnú všetky svojim ženíchom do náručia.)

KRÁĽ: Samy ste si ich vybrali vo sne, dcérenky -- a bol by som zlý otec, keby som nevedel splniť sny svojich dcér. To nič, že majú nekráľovské remeslá. Veď aj byť kráľom je len remeslo, aj keď sa vykonáva v paláci. (Gestikuluje kráľovským žezlom a pichne sa ním do prsta.) Au! Vidíte to, práve som sa pri výkone svojho kráľovského remesla dokonca pichol do prsta kráľovským žezlom.

KRÁĽOVNÁ: Ty si zase pil červené víno, Mojmír? Zas ti z prsta kvapká červená krv.

KRÁĽ: Áno, Anežka, zas je červená, hoci som nevypil dnes červeného vína ani kvapku. Priznávam sa. Ani ja nemám modrú krv. Mám ju červenú ako každý iný človek. Ale vôbec ma to nemrzí. Veď — ako vraví pieseň, čo som sa dnes naučil od vás, mládenci — najkrajší kráľovský palác je ten, v ktorom bývame všetci. (Ukáže nahor.) Ten hviezdnatý.

VŠETCI (spievajú).

(PIESEŇ) KAŽDÝ Z NÁS JE KRÁĽ (opakovanie)

KRÁĽ (preruší spev): Ale počkať — a čo ty, princ Slavomír? Ty sa nepozrieš trochu lepšie na svoju nevestu?

PRINC: A načo, otecko, keď ju nemám rád? Tá, ktorú mám rád, je ďaleko.

KRÁĽ: Ale keď tá, ktorú máš rád, je ďaleko, čo keby si sa predsa len pozrel na tú, ktorá tu je? Anežka, pomôž mi ho presvedčiť!

KRÁĽOVNÁ: Otecko má pravdu! Neprenáhli sa a najprv sa pozri…

KRÁĽ, KRÁĽOVNÁ (začínajú odmaskúvať Večernicu).

PRINC: Nie, mamička! Ja chcem iba tú svoju!

VEČERNICA (je odmaskovaná): Tak si ma teda maj!

KRÁĽ: Áno, maj si ju! Aj keď jej neprítomnosť na oblohe nám trochu skomplikuje život. Nebudeme teraz, Anežka, vedieť, kedy máme zamykať zámockú bránu.

KRÁĽOVNÁ: To nič, Mojmír. Keď už máme všetky deti na poriadku, môže byť brána aj v noci otvorená.

PRINC: Večernica, naozaj je to pravda? Ty si tu? Na zemi?

VEČERNICA (napráva si pokrčené šaty): Čo si už zabudol, princ Slavomír? Veď to ty si ma strhol z oblohy — spadli sme na zem spolu. Ešte som celá dokrčená.

PRINC: Takže to nebol sen?

VEČERNICA: A čo keby aj bol? Hlavne, že sa splnil.

PRINC: A nehrozí, že sa znova vrátiš na oblohu?

VEČERNICA: Aj to závisí len od teba. To ty si našiel rebrík do neba.

PRINC: Vďaka tomu, že si mi posvietila.

VEČERNICA: No čo s tým rebríkom teraz urobíš?

PRINC: S rebríkom? Teraz? Teraz už nič. Teraz sa už len postarám, aby si bola v nebi každú noc aj bez rebríka. Stačí, keď žmurkneš.

VEČERNICA (žmurkne a na nebi sa rozžiaria všetky hviezdy).

HLAS MRÁKAVY: Vážení poslucháči, hlási sa vám Mrákava.

KRÁĽ: Teraz ticho, prosím! (Započúva sa.)

HLAS MRÁKAVY: Vypočujte si správy o počasí. Studený vzduch ustupuje z juhu na severný pól a už dnes v noci sa počasie zmení aj v našom kráľovstve. Celý mesiac bude slnečno. Občas bude pršať, občas snežiť, občas vánok… Vánok plný radovánok.

KRÁĽ: Myslím, že Mrákava sa zlepšila. Tentoraz boli jej správy o počasí bez chyby.

KONCERT NA ROZLÚČKU

VŠETCI (spievajú jeden cez druhého zmes piesní z celej hry).

(KONIEC)