Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 33 | čitateľov |
Mandeville zomrel, ale jeho báseň dodnes žije, a keďže patrí medzi perly satirickej poézie, nečudo, že sa našla v nej aj ďalšia črta komická — začala sa ňou vážne zaoberať veda ekonomická, lebo je to vraj dielo, ktoré prišlo na podstatu kapitalistického štátu. To, z čoho Mandeville a jeho priatelia sa smiali, dnes, v treťom tisícročí, vážne vzali aj géniovia veľkej privatizácie. Rozkradli ťažké miliardy — nech sa nám bez nich ľahšie žije. Tí prví z prvých zavesili nad Hradčany zástavu, na ktorej bol slogan zlatou niťou tkaný: „Ať zmizí rozdíl mezi čistými a špinavými penězi!“ Veď či to neznie lepšie, než to lživé „Pravda vítězí!“? Ostatní potom už len dodávali veselo, že zhasnúť na päť minút určite sa muselo… … a odvtedy je zhasnuté, a ktovie, či sa ešte zažne. Mandeville žartoval — no oni vážne zobrali to vážne. Vo Valdiciach aj v Ilave ich za to čaká slávnosť uvítacia (ak len ju neprekazí tá lehota premlčacia). A keďže Harvard im v tom pomáhal, ja zase tento vaudeville, ktorý som nazval len tak jednoducho — Mandeville — posielam na harvardský rektorát a čakám na harvardský čestný doktorát.