Zapadaj, zapadaj si za tie svety,
snáď iba stesk náš nemá medzeru
a tu-tam v poli stojí jeden svätý,
chýli sa k večeru.
A básnik nejeden šiel osamele
po ceste života a vravel Zdravas,
so všetkých strání sišly ľudské tiene biele,
koho sa dovolávaš?
A učeníci Pána jedli klasy zrelé,
Pán išiel ku zástupom s tešiteľmi.
Hľa, akosi sa nezmenilo ľudstvo celé,
je to už dávno veľmi?
Ale keď slnku večer pozdrav pošlete,
to jako by ste zapadali v horách,
je to jak rozoslanie bôľu po svete
pri večných diasporách.
O autorovi
Rudolf Dilong
básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny
Galéria obrázkov
Obrázok
