Už húsky odplávaly,
všetko je dosnívané,
vetry sa prídu striedať,
za chvíľu ľahnú tmy
a teba nenájsť,
nemáš čo dopovedať.
Nad kým ten večer dýcha!
kto strhané ma zraky,
nepovie o tom ústne,
blížia sa ku nám noci,
niekoho nenájsť,
niekto tak pustne, pustne.
Ach, prečo umieranie
zaznieva z takej diaľky
a prečo, vietor, duješ,
hľa, tma sa valí
a teba nenájsť
a ty nič nepočuješ.
A prečo človek musí,
musí raz čuť za živa,
jak spieva biela labuť,
sto smutných odumiera
a teba nenájsť,
Od borov a od hájov
oblak jak pohreb tiahne,
odchádza život nahlas
a severáky tiahnu
a teba nenájsť
a ty sa neponáhľáš.
O autorovi
Rudolf Dilong
básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny
Galéria obrázkov
Obrázok
1 / 1
2x
reklama
