Mŕtvej matke
Teraz je noc a ja ti píšem,
ako mi srdce kvapká krvou,
aké sú hviezdy preúbohé
a ty si poslednou a prvou,
čo vyšla na oblohe
a skorej, než si zaplakala
na kraji našich hrobov,
noc, iba noc tu čierna stála
a počula nás plakať oboch.
Tma ťažká padá mi do rany,
mračná sa opäť zatiahly
a ja sa pýtam: načo som tu živý!
Mesiac je vyčerpaný,
vietor je pomalý a tým viac bolestivý.
Volal by som ťa z hrobu von,
kde si mi lásku dala!
Nevolaj, nevolaj,
diaľka je neskonalá.
S modlitbou dlho blúdim v poli,
kde spíš a niet ťa,
jak malé dieťa
a hľadám teba,
neprídeš, mama, s neba,
už hviezdy nezasvietia.
Koľko je hodín, kto mi povie?
Ustaly moje oči,
dve oči hasnúce,
viem len o čiernych vtákoch, kto vie,
prečo ste sadly na úbočí,
vy duše za mňa plačúce.
O autorovi
Rudolf Dilong
básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny
Galéria obrázkov
Obrázok
