I dosť je všetkého,
popola veľkého,
horkosti chleba.
Vieš, Bože, on to bol
a jeho krytý stôl
videl si s neba.
Bral si mu tmu s brvy,
bil si ho do krvi,
ach, dosť sa trápil.
Bože môj, to vieš ty,
dal si mu bolesti,
aby sa napil.
Pane môj najvyšší,
i za stesk najtichší
dávam ti vďaky,
ostatok života
nesiem jak sirota
pred tvoje zraky.
Ak som chcel byť iný,
za slabých, za viny
modli sa, každý,
kto je ten, kto to je,
nech nikto nepovie,
nepovie navždy.
Pre teba dozrievam
a ešte dospievam
poslednú pieseň
a, Pane, nehlasne
keď zrak mi pohasne,
pohasni, tieseň.
O autorovi
Rudolf Dilong
básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny
Galéria obrázkov
Obrázok
