Pozerám vaše foto,
tvár trpí ešte veľmi
od mladých zápasov,
čas vyplel jaro toto
a ustaté sú šelmy
v oblačných marasoch.
Ako ste dávno boli tu,
hľa, beží život jednotvárny,
čas vošiel v svoju ulitu
i s danajskými darmi.
Dnes v očiach vašich čítam:
bolí vás niečo zjavne,
čo minulo sa, spí tam,
tiché sú boje dávne
a zhynul nával sily,
sme v týchto očiach zhynutí,
dni sa nám spriatelily,
krotké sú minúty.
Oddáme pozdrav pozdravu
a roky rokom
a tak sa navrátime v pamäť boľavú
váhavým krokom
pre ťarchu, pre balvan;
hrozné sú ťahy naše,
čo život nedal vám,
o to je žiť tu ťažšie.
Ešte raz, chvíle radosti,
vidím vás na obrázku,
ale keď snímem s tejto mladosti
podivuhodnú masku
a sladké vášne,
začnú nás bolieť faktá
a bolia strašne.
O autorovi
Rudolf Dilong
básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny
Galéria obrázkov
Obrázok
