Počuj ma, moja mať,
v živote chcel som snáď
len sladkú hlásku,
ty to vieš ako ja,
nemal som pokoja,
hľadal som lásku.
Načo ťa volať zpät,
prešiel som smutný svet,
strašlivý hoci,
no, nehľaď, moja mať,
mal som ťa oplakať
po všetky noci.
Ako by po vodách,
vo víchroch, nehodách
niesla ma vlnka,
v neznámej krajine
čakal som na iné,
na iné slnká.
Všetko šlo do hrobu,
i moju podobu
tmavý hrob dusí,
moja mať, nevráť sa,
to dieťa krváca,
krvácať musí.
Nič ma už nebolí,
som jak kvet na poli,
čo s hrobom spája,
ozvem sa - neozvem,
mlčím a mlčí zem,
mlčíme dvaja.
O autorovi
Rudolf Dilong
básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny
Galéria obrázkov
Obrázok
