Od pláňav povieva,
podúva, chladne;
bol si tam, nevráť sa,
odumri, odumri,
lístie už padne.
A nebo kto zastrel,
kto vtákmi posial!
Je už tak neskoro?
niekto tak málo žil,
málo žil dosiaľ.
A kvetie opŕcha
jak verša slová.
Odchádzaš, nezastaň,
čo ti už slza dá
a pieseň nová.
Zostarneš, zabudneš,
nemal si lásky;
od pláňav podúva
a vietor za lístím
pochová jasky.
Zaplačeš? nezaplač,
čím dýchaš, hrob môj!
Modlíš sa modlitbu,
preruš tú modlitbu,
pochovaj hoboj.
O autorovi
Rudolf Dilong
básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny
Galéria obrázkov
Obrázok
1 / 1
2x
reklama
