Nevolaj nevolaj

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 392 čitateľov.

Digitalizátori: Valér Kot

Môj otec

Stačila ku smútku
do sveta, do sveta
tvár otca nemá,
s akými hviezdami
delil si osudy,
tých hviezd on nemá.

Išiel som na vlaku,
dlhom jak zármutok,
vychádzal mesiac,
prečo ťa, otče môj,
prečo ťa život ten
nebolí dnes viac!

Otče môj, otče môj,
darmo si hľadal nás,
keď boly práce senné,
bratov ja nemám viac
a štyri sestry mám
po nebi roztrúsené.

Pozerá, pozerá môj otec
a hradí na oblohu zosinalú,
ako pred rokmi, ako vlani,
a deti nevrátia sa z toho poľa,
tie deti, otče, nepozdravíš
a neuvidíš ani.