Ticho a kajúcne
na sluchy ľahly mi
zbelené vlásky,
taká tvár onemie,
taká tvár nevydá,
nevydá hlásky.
Pozerám na hory,
i tu von zaľahla
jesene clona
a z poľa šíreho
niečo tak dolieha,
niečo tak stoná.
Topoľ mi vyschýna,
či pil zo zlých nebies?
či pil zo zlých vôd?
ako by mrázikom
odkvitá, uvädá,
opŕcha život.
Ziabe už, chladí sa,
čoskoro šero je
a noc sa blíži,
kto vonku ešte je,
ostane samotný
v života kríži.
Už teda studený
severák ostatok
rozprávky píše,
pomaly, pomaly,
pomaly k smrti blíž
a k Bohu bližšie.
O autorovi
Rudolf Dilong
básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny
Galéria obrázkov
Obrázok
