Som snáď len polohlas,
snáď pomník kamenný,
pre vaše osudy,
pre lepšie osudy
neznámy ranený.
Jazvy som ukázal,
odídem v pokoji,
s koľkých som sišiel skál?
prečo som bojoval?
smutný som po boji.
Nie smútok na tvári,
na zraku, na riase –
ale ten posledný,
ten v tichej modlitbe,
ten smútok v Zdravase.
Preto ma nechajte
trpieť a modliť sa,
moja krv zraky vám
nezfarbí, nesklopí,
nevojde do líca.
Potom jak kamenný
a stŕply v nahote
odídem ranený,
s mŕtvymi očami
vrátim sa k samote.
O autorovi
Rudolf Dilong
básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny
Galéria obrázkov
Obrázok
1 / 1
2x
reklama
