Pri tvárach jedných belasých
netúži okriať nik.
jak večernice po nebi
tento rok sejú mráz,
jak pokročil ten robotník,
orie si, orie čas.
A zdá sa, ponad hory, doly
tvoj zrak sa uberá,
do diaľok a do polí
nesie ťa koník sivý,
ešte nám všetko život nedal
a už nás nenavštívi.
Kam si sa, život, podel?
kto krídlam tvojim vzal smer
a kde sú méty dávne,
keď čas ťa v iné tváre odel?
Po všetkom,
po všetkom ruka mávne.
Vtedy je temno dokola,
vtedy je málo priateľov,
ak povieš: svetla daj,
osud ťa vezme do kola
a viac sa neobzeraj,
A vtedy ústa v sebe zavrú dych
a tvárou padáš
ku zemi chladnej,
ako päť panien nemúdrych,
ktoré sa pominú,
vyschnul im olej.
O autorovi
Rudolf Dilong
básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny
Galéria obrázkov
Obrázok
