Hlboko po tvári
šľahajú roky,
hlboko po nociach
hodiny bijú.
Či ešte svieti sa
v oblokoch jedných?
Či je tam v izbietke,
čo bolo dávno,
čo sa viac nevráti
do domu nikdy?
na stene nie je tam
niekoho obraz.
A vánok polnoci
k oblokom tiahne
a ten, čo modlí sa,
kľačí a vstane:
zavrite obloky,
smútok sem tiahne.
A ešte s ružencom
trasúca ruka
do smútku popola
prikladá slzu.
Ty, čo ma zabúdaš,
opusť ma, opusť.
Nepríď mi na meno,
nevolaj, nepros,
do sveta, do mora
vzaly ma vlny,
môjbože, rozbože,
vzaly ma vlny.
O autorovi
Rudolf Dilong
básnik, spisovateľ, dramatik, publicista, kňaz, predstaviteľ katolíckej moderny
Galéria obrázkov
Obrázok
