Spis 2. „Elégie a epigramy“

Teba tiež osláviť chcem hneď s prvými občanmi mesta,
lebo si v učenom zbore ozdobou jeho a cťou,
Duchkoslav, lebo veď patríš medzi popredných mužov,
vynikáš cnosťami ducha, šťastlivý dostal si lós.
Podávam pravicu Tálii svojej, bo prichádza sama;
hanbu a potupu žiadnu iste z nej nebudeš mať.

Pallas miluje múzy a rád ich má Apolón múdry,
dobrými radami riadia obaja každučkú vec.
Takto radia aj tebe, keď hocaká starosť ťa trápi,
alebo tlačí ťa ťažké bremeno konšelských prác.
Zabávať múzami ducha a pomáhať takýmto snahám,
ako to robíš, to nemaj za žiadny nepekný čin.
Toto si žiada i Boh i láska i počestnosť sama,
žiada si postavenie, na ktorom chce ťa mať Boh.
Nič tak nemenší starosti ťažké a nemierni práce,
nemôže nijaký úrad ozdoby väčšej už dať,
ako je hlas, čo viaže ho ozajstná oddanosť múzam,
pravda, ak nechce sa vzdialiť tomu, čo žiada si Boh.
Lebo veď všetko, čo máš, smrť pažravá všetko to strávi,
z prachu si pošiel a raz tiež z teba sa stane zas prach.^[37]
Za jarných súhvezdí stromom sa zase dostáva kvetov,
že sa zas rozzeleňajú trávniky, to robí jar.^[38]
Tebe však, učený starec, nič nemôže odvolať stárie,
údel života tvojho nemôže odvolať nič,
iba jediná cnosť a láska k milenej Múze,
toto sú po Kristovi prvé dve božstvá, čo ctíš.
Tieto dve spôsobia tiež, že budeš neprestaj mladým,
po všetky veky že budeš naďalej na svete žiť.
K tomu, že Boh ti zmiernil bolesti choroby tvojej
a že sa do istej miery znovu ti dostáva síl,
k tomu ti blahoželám a z celého srdca ti prajem,
aby život tvoj zase čerstvý a úplný bol,
aby zas obec, hoc chabosť a nečinnosť teraz ju zviera,
mohla viac užívať tvoje rady a bystrý tvoj um.