ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pomocou vzdelania v lekárskej vede budeš môcť, Ulrich,
vyliečiť svoje telo, pravda, ak bude chcieť Boh.
Početné choroby necháva Boh, môj priateľu, vnikať
do ľudských tiel, hoc radšej chcel by ich nevidieť tam.
Nie však preto, že z našich útrap má nejakú rozkoš,
ale že spôsobom týmto k sebe nás privolať chce,
aby sme takto uznali vinu starého hriechu,
ktorý, ako sa vraví, ťažší je než jeho trest.
Keby si, Kristus, ten hriech sám nebol vykúpil smrťou,
svorka pekelných vlkov vládla by nad nami dnes.
Krem toho znášanie týchto útrap nás učí, že iný
život budeme tráviť, iný že čaká nás dom.
V takomto presvedčení si vravíme z celého srdca:
strasti, čo na nás zoslal, zmierňuje iste sám Boh.
Z toho, čo predtým sa volalo pokutou za dáku vinu,
stala sa dogma a zbožným vítaný na hriechy liek.
Tebe však, priateľ, nech Boh sám liečivé byliny dodá,
aby si v prvom tiež čase zdravý a pri sile bol.
No a keď pomáhaš iným, nuž, ak je to, Ulrich môj, možné,
vánkom a prístavom tichým Tálie^[35] mojej sa staň.