ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ty, ktorý poznáš trojnožku Foiba^[14] a výroky bohov,
vyznáš sa v nebeských hviezdach, osudy všetkého znáš,
Hortensius, ty ozdoba múz a ochranca viery,
ktorého na našej škole poslúcha celučký zbor,
povedz mi, prečo sa Demokrit^[15] vysmial z hlúpeho sveta,
prečo Heraklit^[16] nad ním vyronil premnoho sĺz.
Myslím, že príčinou bola ich hlúpa a šialená myseľ:
neznali vedu, čo najviac k múdrosti potrebná je.
Poznali prírodnú vedu, no tá ich neviedla k šťastiu,
liezli po celej zemi, pritom však chýbal im um.
Tým, že v hlúposti nechceli hľadať príčiny z neba,
riekli, že neveria v bohov a že sú sofisti z nich.
Lebo veď ten, čo nepoznal silu neba a hviezdy,
každý bol prívržencom Zenona,^[17] stoikom bol.
Mysleli si, že z moci osudu všetko sa deje,
príčinou deja vecí, podľa nich, osud vraj je.
Preto tí mudráci hlúpi sa oddali plaču a smiechu,
tým však najavo každý prejavil nerozum svoj.
Mysleli totiž, že v ľudských silách nič na svete nie je
a že modlitbu žiadnu nemôže vyslyšať Boh.
Koľkí takíto ešte aj dnes sa zo slnka tešia,
hoci zľahčujú všetko, schvaľujú náhody moc!
Neznajú príčiny sveta a hviezdy, no zhŕdajú nimi,
myslia, že astrológia prázdnym je táraním slov.
Ja si však myslím, že ty si mudrc omnoho lepší,
lebo sťa celé nebo toľko ty zavážiš sám.
Vo svojej mysli si, priateľ, nebeské paláce tvoríš,
vidíš, že skrze hviezdy dáva nám znamenia Boh.
Šťastný je človek, čo toľkú dosiahol múdrosť, že telom
obýva pozemské kraje, mysľou však nebeský pól;
ktorého netrápi ni sláva, ni bohatstva túžba,
netrápi telesná rozkoš, netrápi po víne chuť.
Hľadajte príčiny osudu v nebi a zverejňujte ich,
pretože z ľudských vecí nemožno poznať ich ráz.
Predsa však, ctihodný starec, kým takto sa vo hviezdach zdŕžaš,
na zemi mojej Múze venuj tiež niekoľko chvíľ.
Ju a seba zverujem tebe, verný môj patrón,
lebo ty môžeš vietor vypustiť do mojich plácht.