ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Spomeň si, Hospodin, na nás a pohliadni na naše strasti,
na tú potupu strašnú, ktorú tu musíme niesť!
Cudzinec zmocnil sa majetkov našich a chová sa spupne:
už nám poplienil naše domovy cudzí ten kmeň.
Úbohé sirôtky sme, sme zbavení rodiča svojho;
koľko je pre svojich blízkych smutných a plačúcich žien!
Vodu, spoločnú ľuďom, si musíme za peniaz kúpiť,
vodu, určenú všetkým, bránia nám slobodne piť.
Za drahé zlato si musíme kúpiť, ak potrebujeme,
drevo, hoc toľko ho všade leží sťa bezcenný brak.
Ešte aj železnú reťaz nám nepriateľ na šije dáva,
nemôžeme si nikde, chudáci, pokoja nájsť.
Egypťanom a Asýrčanom sme podali ruky,
aby sme mohli od nich obdržať aspoň ten chlieb.
Ťažko zhrešili, vznešený Bože, rodičia naši,
za hriechy ktorých teraz veliký pykáme trest.
Sluhovia nad nami vládnu a nikoho nieto, ach, beda,
kto by nás vyslobodil, zbavil nás otroctva pút.
Chlieb svoj môžeme jesť len so strachom o svoje žitie
ako uprostred vlkov tiesnený úbohý dav.
Naša koža sa leskne, sťa bola by pálená v peci,
lebo ju svojou ťarchou poskrúcal zúrivý hlad.
Bezbožný národ hanebne unáša zo Sionu
naše matky a przní poctivosť Júdových diev.
Vešajú predákov našich a úcty nikde niet k starcom,
chlapci, ach, aká to hrôza, klesajú pod váhou tiarch.
Otcovia prestali sedávať v bránach a skľúčení starci
v cudzine žijú, i mlčia zákony, práva viac niet.
Výkvet mládeže v cudzine žije; tú zo svojich zborov
zahnali, zbavili všetkých záujmov všetkých a snáh.
Nespievajú už piesne a nevenujú sa múzam,
s pádom vzdelania všetko dobré sa vzdialilo preč.
Prestala veselosť nášho srdca a namiesto jasu
všetkých zborov sa zmocnil zármutok, smútok a žiaľ.
Áno, spadla nám koruna z hlavy a príčinou toho
bolo, že sme Bohu nevzdali príslušnú česť.
Krem toho celé srdce nám zovrela nesmierne veľká
bolesť a naše oči čierna nám zastrela tma.
Príčinou toľkého zla je zničenie Sionu nášho,
na ktorom teraz líšky našli si príbytok svoj.
Ty však, Hospodin, budeš panovať na večné časy,
všetko potomstvo bude vedieť, že ty si náš Boh.
Prečo však na všetky veky chceš zabudnúť na nás? A prečo
takú dlžiznú dobu otáľaš s pomocou prísť?
Navráť nás, Bože, k sebe a my sa tiež vrátime sami,
budeme z vďačného srdca vzdávať ti chválu a česť.
Navráť nám dobré časy prvšieho života nášho,
obnov nám, Hospodin, naše dni, nech sú ako aj prv.
Prečo však modlím sa k tebe? Ach, celkom si zanevrel na nás,
neprestaj vysiela na nás zbrane tvoj veliký hnev.