ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ak to chceš vedieť, učený Kuthen, prečo, hoc básnim,
dosiaľ som neposlal k tebe nijakú zo svojich múz,
príčinou toho bol ostych a skromné schopnosti mysle,
ako to zistím, keď čítam, priateľ, tvoj hocktorý spis.
Praha ťa totižto zdraví jak svojho Martiala Marca,^[22]
ibaže v tvojich veršoch nemravnosť nemožno nájsť.
Si teda Marcus, no predsa aj Tibullom^[23] byť by si mohol,
keby ti Messala dával odmenu, akú by mal.
Tak sa nedivil Hermes zvukom, čo vydala lýra,
ktorú, ako sa vraví, vynašiel v hlbinách hôr.
Píšťala žiadna tak nevábi k potulkám v Ménalských horách^[24]
svojou lahodou Pana, občana tienistých hôr,
ako mi tvoje epigramy spravili radosť,
pretože spoznal som dielo, vtipný čo zhotovil um.
Tebe, priznám to sám, som najprv mal napísať básne,
tebe som svoju vďaku najsamprv prejaviť mal.
Nenachádzam však nič a neviem vytvoriť niečo,
čo by múdrosti tvojej, Kuthen môj, robilo česť.
Trikrát som chopil sa pera, no trikrát som nechal ten zámer,
lebo ni milo ni vážne nezdal sa plynúť môj verš.
Preto tým skôr chcem v tichosti obdivovať tvoj dôvtip,
ešte som novic a teba pevca si budem vždy ctiť.
Len ty, učený muž, buď mojim priaznivý Múzam,
tak ako teraz, aj ďalej staraj sa o osud môj.