Spis 2. „Elégie a epigramy“

Drahý môj Jakub, ty sláva a ochrana lýcea v Prahe,
ktorý dávaš tak jasný zbožného života vzor,
divíš sa iste, že zločiny bezpečne páchajú mnohí
z tých, čo ovečkami Krista sa nazývať chcú.
Žijú, sťa keby nikdy nemali odovzdať údy
smrti, a života svojho nevidia poslednú niť.
Nediv sa tomu; je nádej, že po smrti mnohými sľubmi,
mnohými modlitbami nechá sa obmäkčiť Boh.

Ešte vraj stojí tu obrovská masa tohoto sveta,
nemáme znamenia, že by blížil sa posledný deň.
Ešte sa doteraz nezjavil Antikrist onen, čo bude
oproti Logu zvádzať veľký a urputný boj.
Lebo sa pamätám dobre, že ako chlapcovi raz mi
vravela matka, že príde pred samým posledným dňom,
aby mečom, vodou a plameňmi zahubil zbožných,
aby dal ctiteľom modiel signál a do boja moc.^[31]
Ešte si nehanebnica nesadla na sedem vŕškov,
z ktorých kráľovia majú ríše a ozdobný lesk,
aby školená v učení klamnom a v ctení zlých duchov
logala poháre krvi, vyliatej zo svätých tiel.^[32]
Ešte neprišli mudrácki odporci manželských zväzkov,
aby nábožným mužom upreli manželský stav.
Nijaký lekár neuprel požívať prípustné jedlá,
ešte tak strašná kríza neprišla na tento svet.^[33]
Proroci svätí predpovedali, že toto sa stane
pred súdom Krista; je isté, taký že bude raz deň.^[34]
Ty však tak žiješ, sťa keby už bolo vidieť tie veci,
mysliac, že ďaleko nie je boží ten Posledný súd.
Nezanedbávaš voči bratom povinnosť žiadnu,
ktorú vzájomná láska núti nás láskavo vzdať.
Pre tvoje zásluhy, Codicillus, ťa naozaj ľúbim,
s tebou trebárs aj celý život by prežiť som chcel.