Sľuby

Predošlí, šiesti-ôsmi poprední regrúti, mládenci, dievčatá, deti, Ďurko.

REGRÚTI, MLÁDENCI (so spevom dnu. Za nimi deti a dievčatá s krikom, smiechom. Dvere ostanú otvorené. V pitvore smiech a výkriky): Ale! Jaj! Ideš! Ticho! Deti! (Regrúti podávajú ruky a jeden-druhý — vždy ešte spievajúc — vyzvŕta Aničku, i z dievčat vtiahnu tri-štyri dnu a spievajú, tancujú. Domáci ponúkajú pitím a mäsom. Niektorý je, druhý pije, alebo oboje. Ďurko tiež pochytí malé dievča pri dverách a ho zvŕta. To kričí.) Ale: pusť ma-á. Ja ťa uhryznem! Mamá-á!

ZUZA (behá, znáša, ponúka).

JANO (si fajčí a štrngá s regrútmi).

MARA (vše si utrie oči, vše sa usmieva a po kvapke pije a chlieb zahrýza).

ANIČKA (vykrúti Miška. Keď spev — harmonika nie — trocha stíchne, ozvú sa.)

1. REGRÚT: Chlapci, už!

2. REGRÚT: Poďme! Kamaráti!

3. REGRÚT: Miško, ber sa!

4. REGRÚT: Nedôjdeme!

MIŠKO: Idem, už idem. (Anička skočí k nemu, vezme klobúk a kročiac k obloku, zapcháva pierko za stuhu. Miško zatiaľ pozájde k Janovi a objíme ho okolo hrdla. Obaja utierajú si oči. Taktiež plače i Mara a nemo podáva ruku odchádzajúcim regrútom, ktorí privolávajú.) Zbohom! Zdraví ostaňte!

ZUZA (tiež podáva ruku regrútom a ďakuje): S Pánom Bohom, s Pánom Bohom a zdraví! Pán Boh vám pomáhaj!

ANIČKA (plače, držiac klobúk Miškov v ruke a potajme utiera si slzy.)

(Toto všetko odohráva sa veľmi rýchlo. A keď cudzí už asi vyšli a vonku počuť poznovu spev, blíži sa notár. Spev vonku sčiastky zatíchne a mládež sa vracia, či ostáva stáť, ktorý ešte na javisku a ktorý už na prahu. Zvonku počuť hlas): Notár, pán notár! (Na to Miško pustí Jana.)

ANIČKA (od obloka): Pán notár idú!

MARA (vstane a zopne ruky): Bože, Matko svätá starohorská, potešte ma!

MIŠKO, JANO, ZUZA: Kde je? Ide! K nám! (Javisko je znovu plné vracajúcimi sa späť.)