E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Sľuby

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Michaela Dofková, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Christián Terkanič.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 135 čitateľov

Výstup 14.

Mara, Zuza.

MARA (ostýchavo, po chvíli): Nuž a čože ty už teda na to, sestra?

ZUZA: Veď si sem poď bližšie sadnúť, že sa pozhovárame, čo teda už teraz, keď nám takôto vyviedli.

MARA (ide k stolu, medzitým vraví): A keď už len… (Hodí rukou a potom si zakryje tvár.)

ZUZA: Veď čože som ja, stvora božia. (Mara sadne na lavicu pod oblok.) Veď by som ti ja už, keď sa tak stalo… Len to ma trápi, že nevieme, kedy ho pustia. Veď je dievča síce ešte mladé, má času, ale už len predsa.

MARA: Veď to. Nuž či by som ja tiež vari pre inšie mu bránila? Veď by som hriech mala voľačo povedať na tvoje dievča. To už nie! Nechže by sa s Pánom Bohom…

ZUZA: Ach, veď božechráň, ani ja nič nemám proti tvojmu Miškovi. Ja sa len tiež toho bojím, čoho aj ty, aj každá mati by sa. (Napadne jej.) A ozaj, Jano tvoj, švagor, že čo?

MARA: Nuž akože ti mu povedal, duša moja, aj včera? Že sa mu on do toto nestarie, aby vraj voľakedy, ak by dačo bolo, naňho vinu neváľal. „Nuž ale len predsa si mu — reku, otec.“ „Veď je pravda. Aj mne by milšie bolo, keby si teraz ešte známosť nerobil, ale veď mu to vraj vyfúka z hlavy za ten čas.“ Nuž takto ti mi…

ZUZA: Teda sa jemu hádam aj nepáči veľmi moje dievča? To takô vyzerá z tvojich rečí.

MARA: Horkýže tvoj nepáči, prečo? Nuž ale aj ten sa len bojí, že je náš Miško ešte mladý k tomu, aby si to vedel dobre rozvážiť. „Ty si mu mati, ty to maj na starosti,“ toto ti mi ešte potom povedal. Nuž, keď je tak, ako vravím, hriech by som mala mrcha slova z úst vypustiť. Veď sa hádam poznáme, veď sme si sestry, a krv tiež nie voda.

ZUZA (dojatá): Sestry veru, že môžem povedať, málo takých pod slncom. Nuž či sme sa my vari dakedy voľačo viac… Nie, nikdy sme nič nemali takô už voľačo medzi sebou. Aj môj (so žiaľom), Pán Boh mu daj sladko duši, veru nikdy ani mrcha slova nepovedal na vás. Nikdy! Keď aj, takto dačo, najviac pritom delení toho sena, ale aj to len z toho trúnku, vieš dobre, vše trocha viac vypil. Ale pri zdravom rozume veru nikdy!

MARA: Ale či som ho vari nepoznala, či čo?

ZUZA: No veď zato. Nemusím ti vykladať. Nech je tam na pokoji.

MARA: Pekne sme sa my znášali. Škoda ho tam v tom hrobe hniť.

ZUZA (plače): Veru škoda a veľká škoda. Aj teraz by to on lepšie rozsúdil ako my, sprosté ženy.

MARA: No len už neplač, sestra moja. Bude, ako Boh dá. Aspoň dakedy, keď sa my pominieme, nebudú musieť trhať, čo spoločného máme. Ostane toho, čie bolo.

ZUZA: Veď ja by som už tiež, žeby to Pán Boh dal… (Plačú obe.)




Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.