E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Sľuby

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Michaela Dofková, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Christián Terkanič.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 160 čitateľov

Výstup 10.

Miško, Zuzka, neskôr Anička, Ďurko.

ZUZA (vstúpi dnu, Miško vstáva): Nevstávajže, Miško! Z toho mäska si ešte zajedz a (s dôrazom) vypi!

MIŠKO (stojí, sebe): To, to, tej smelosti ešte… (Hlasno.) Pán Boh zaplať, tetka moja. Už som aj jedol, aj pil. Už by som mohol aj ísť, keby som sa ešte vám, tetka moja dobrá, nemal s voľačím zdôveriť… ak by ste chceli moju aj vašej Aničkinu malú prosbičku vyslyšať…

ZUZA (zadivená): Vašu prosbičku? A akáže je to, čože je to za prosbička? Len dôverne, Miško, ak máš dačo na srdci. Neboj sa, mne sa môžeš,… u mňa ako by si pochoval.

MIŠKO (ostýchave): Ba len vám sa to bojím, tetka.

ZUZA (zdesená): Ach, prepánajána, čože je to?

MIŠKO (s citom): Nuž, tetka moja dobrá, nehnevajte sa, ale ja, ja by som (chytro) ja by som vašu Aničku…

Zuza (do reči): Chcel so sebou, či čo?

MIŠKO: Nie, tetka, neráčte sa v hneve pohnúť. Pánbohchráň so sebou…

ZUZA: Nuž čo že teda s mojím dievčaťom? Ja sa bojím, že to už dobrô nebude, keď ste dosiaľ mlčali o tom.

MIŠKO: Už či tak, či tak poviete, my sme si už sľub dali…

ZUZA (popudená): Či nevravím, že to už nie dobrô! Nuž (zalomí rukami), akože ste sa to už len opovážili bez nášho vedomia? Ale takôto! — (Skočí.) Kdeže je tá? Hlavu jej odtnem, ako kačici. (Chce von.)

ANIČKA (v komore): Bože!

MIŠKO (zdrží Zuzu): Nie, tetka, preboha vás prosím, ona je nevinná. Ja som ju na to doviedol, mňa bite.

ZUZA (vytrhne sa mu): Tak aj ty si nie poriadny! Nuž či nevidíš, že je ona len dieťa, že ti tá sľúbi, čo si len zažiadaš? Ej, Miško, Miško, to som si veru nemyslela o tebe. (Otvorí dvere a volá.) Anna, Anča! (Anička vyjde z komory, vrkoč má zastrčený za vestu. Ruky na očiach.)

MIŠKO: Tu je, Anička.

ZUZA (obzrie sa, s hnevom trhne ju za ruku): Kde si bola?!

ANIČKA (zakrýva si oči): V ko-mo-re.

ĎURKO (nazrie do izby):

ZUZA: Počo? Há? (Dvíha ruku k úderu.)

ANIČKA (s plačom): Keď som sa vás bá-la.

ĎURKO (nakukne): A ešte aby ja zradil, ako sa lúznili toť nedávno.

ZUZA: Tak? Teraz si sa ma bála, ale vtedy si sa ma nie! Čo ste to mali medzi sebou?! Vrav, vrav! lebo ťa naskutku… (Dvíha ruku.)

MIŠKO (chytí ruku): Nič, tetka, Boh vidí moje svedomie.

ĎURKO (nakukne): Len ich dobre po hlave, aby nekrívali.

ZUZA (miernejšie. Zastrčí Aničku, tá plače): Iď mi z očú! Keby nebola božia nedeľa, aj tak by ťa vypáckala. Ale nejdem sa oškliviť. (Miškovi.) Aj ty, Mišo! Ja nepotrebujem, aby si ty moje dieťa na také chodníky dovádzal. (Zvrtne sa.) Čože povie mati, otec tvoj, keď sa ti to dozvedia? A ja im budem žalovať, budem, oj budem, ešte dnes. Aby vedeli, akého syna majú. (Chce von.)

MIŠKO (kročí za ňou): Tetka moja, pekne vás prosím… (Zuza sa zastaví.) Keby ste aj vy tak povedali, ako tí, nemuselo by sa stať, čo sa. Tí sú, verte mi, nie proti tomu. Veď som im ja to už porozprával. Len sa, prosím vás pekne, aj vy uspokojte.

ZUZA (miernejšie): No veď sa ja opýtam; ale beda vám ak cigániš. (Hrozí obom.) Nikdy mi do môjho domu nepríď; lebo ja nechcem ešte aj s rodinou do oštary prísť; dosť mám trápenia druhého na svojej biednej hlave.

MIŠKO (prosebne): A keď vám tak povedia, ako ja vravím, či vy tiež privolíte?

ZUZA: Ešteže čo!? Ak by aj, nuž len potom, keď z vojny prídeš. Ale teraz nič, ani mak. Ešteže čo!? Či ty vieš, dokiaľ ťa tam zadržia? Nuž akože! Inšie nebudete ani robiť, len si vypisovať. — V tom vám my rozkážeme, rodičia. (Aničke.) A ty že sa mi už toľko nemrašti, lebo ťa hneď vybuchnátujem, čo si sa už aj sľúbila…

MIŠKO (s úsmevom): Ale ba, ja neplačem a ona. — Len ju dobre, tetka, aj so mnou.

ZUZA: Veď tak, metlou by som vás mala oboch, a to tým hrubším koncom. (Počuť spev.)

V šírom poli strom zelený,
pod tým stromom vojsko leží.

MIŠKO (usmiaty): To už viem, že nie. (Zaliečavo.) Veď ste vy taká dobrá, tetka, že už ani lepšej nemôže byť… (Zuza sadne.)

ZUZA: Dobrá, kým som dobrá; ale keď sa nahnevám, ani na tri vozy sa nedám! —

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.