E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Sľuby

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Michaela Dofková, Simona Reseková, Andrea Kvasnicová, Daniel Winter, Christián Terkanič.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 135 čitateľov

Výstup 9.

Predošlý, Anička.

ANIČKA (nevidiac nikoho, keď vstúpi dnu, zalomí rukami): Bože, kdeže sa podel? Ak ten ozaj dačo povedal tej mame. Tu ma zahlušia, a on mi ani na pohreb nepríde. Miško, Miško, či som ti nezapchávala ústa? A ty si predsa musel vyzradiť aj mňa aj seba. (Miško po prstoch vyjde spoza kasničky a stane si za Aničku.)

Akože sa im ja teraz už na oči ukážem? Inšie mi už teraz nebudú, iba: Mišo, tvoj Mišo, choď si za Mišom, zavolaj si Miša! Ach, Miško môj milý, budeš sa ty teraz už mať od tej mojej matere aj so mnou. Či som ti nespievala aj včera… (Spieva.)

Miluj, miluj, lenže tajne,
tajná láska sladko padne:

MIŠKO (spieva, Anička sa strhne):

Sladko padne, to je skutku,
lenže srdce leží v smútku.

(Spolu. Miško pojme Aničku za ruku.)

Sladko padne, to je skutku,
lenže srdce leží v smútku.

ANIČKA:

A keď ty na mňa zabudneš,
trestu božieho neminieš.
Za falošné milovanie,
nedá ti Boh požehnanie.

MIŠKO:

Ja na teba nezabudnem,
pokiaľkoľvek živý budem.
Ešte aj prach v tmavom hrobe,
aj ten bude verný tebe.

SPOLU:

Ešte aj prach v tmavom hrobe,
aj ten bude verný tebe.

ANIČKA: Ako som sa zľakla, Miško. Ja že si už odišiel.

MIŠKO: Ej, tak bez poriadku neodídem.

ANIČKA: Ale si im ešte nepovedal?

MIŠKO: Ešte som nie; ale ako dvere otvoria, im poviem. (Odhodlane.) Ja sa raz chcem dozvedieť, ako bude s nami.

ANIČKA: Ja sa bojím…

MIŠKO: Koho, Anička? Veď som tu!

ANIČKA: Jaj, pánbohchráň! To by bolo inšie, keby si ty preč nemusel. Ale takto, no kde sa podejem, ak ma vyženú? A to mi urobia, ja už viem popredku.

MIŠKO: Môžeš ísť aj k nám zatiaľ.

ANIČKA: Jaj, čože by svet…? A potom, veď by ma tvoja mama tiež vyhnali.

MIŠKO: To už nie, veď ťa tá vari radšej vidia ako tvoja vlastná. Aj včera, keď som ťa im spomenul, že reku, čo oni na to, nuž že oni nedbajú, tak povedali, a ňanka ten by ťa vari na rukách nosili, lebo že si vraj veľmi úctivá.

ANIČKA: Vari naozaj, Miško?

MIŠKO: A to mi ver! — Alebo keď aj to nie, že pre klebety… nuž pôjdeš do dajakej poriadnej služby zatiaľ. Trafí sa ti od Všechsvätých.

ANIČKA: A keď mi háby nevydajú?

MIŠKO: Neboj sa, ja ti dám aj na troje. Aj tu hneď, čo mám… (Ide rukou do vrecka, vykrúca zo šatôčky.)

ANIČKA: Jaj, veď keby sa ja len nebála, že ma zahlušia. (Myslí.) Ale nech, keď už tak chceš, ja nedbám. Peniaze mi ešte nedávaj, ale mame už teda povedz, čo mieniš. Veď budeme utekať, ak nás budú chcieť biť, a vrkoč si nenechám dolu chrbtom. Pst, Miško, už aj tak idú. Či mám tu ostať?

MIŠKO: Tu!

ANIČKA (chytro): Nie, ja sa schovám do komôrky, veď ťa počujem, čo budeš vravieť. (Odbehne.)

MIŠKO: A ja aby si hádam teda oblok otvoril. (Odhodlane.) Eh, čo, načo?! Som vojak a do vojaka nemajú práva! — (Sadne si.)




Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.