ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

— Vaše životopisné dáta?

Azda toľko stačí: Narodil som sa v Krompachoch, v obci prevažne robotníckej, 1. mája 1909. Tam som vyrástol a rozhodujúce pri tvorení môjho myšlienkového sveta bolo prostredie, v ktorom som žil. Osud kolektívu, s ktorým bol spojený osud ostatných obyvateľov nášho mestečka, osud krompašských robotníkov, blen a trpkosť, čo tu zostali vždy v spomienkach na zastavenú fabriku a na zbúrané komíny, prežil som iba neskoršie, keď som už vedel pochopiť bolesť človeka, bolesť z poníženia a bolesť ukrivdených. V prvom článku, ktorý som napísal (bol uverejnený v Národných novinách pod titulom „Na smrť jedného komína“), písal som o Krompachoch, v prvej knihe, ktorú som vydal vlastným nákladom, sú rozprávky napísané pod dojmom krompašských udalostí, ale i potom, keď som opustil svoje rodisko a vybral sa do sveta, vracal som sa ta v duchu často, veľmi často, predo mnou ožívali postavy známe, i ľudia, o ktorých som len počul, život, videný len z diaľky, a predsa aspoň pre mňa blízky a milý. Vracal som sa k bolestiam a smútku, rozosiatemu po mojom rodisku s túžbou, ktorú mali aj iní Krompašania, upozorniť na nespravodlivosť a pomôcť; tak vznikli články a hry 3000 ľudí a Na konci cesty; alebo len k životu prostých, aby som v ňom videl nielen bolesť, ale našiel aj krásu. Mnoho mi dali Krompachy, vari viac, ako dalo inému jeho rodisko, a mám ich rád, i keď sa tam vraciam len raz do roka k hrobu môjho otca, a čím rýchlejšie utekajú rôčky, nachádzam tam menej známych a milých tvárí, ktoré som rád vídaval. Ale vo mne žijú Krompachy dávne, z dní môjho detstva a mladých rokov. Ďakujem im za to, že mi priblížili bolesť a trpiacich a dali mi poznať i krásu v živote prostého človeka.

— Čo pôsobilo ešte na vašu tvorbu?

Život, tak ako ho vidím. S božou prítomnosťou v našich zápasoch i utrpeniach.

— Čo ste chceli povedať v Matke?

Mnoho. Predovšetkým to, že tzv. jednoduchý človek nie je vôbec jednoduchý. Môže mať zložitejšie problémy, čistejšie myšlienky, je úprimnejší vo svojich citových prejavoch a silnejší vo svojich vášňach, hriechoch i v utrpení. A že môže byť aj v jeho živote krása, a to nielen zriedkavý hosť, a slza v jeho oku nielen zvyčajná slza, ale perla, ktorá naskutku sa narodila z bolesti a je krásna. Vrátil som sa v Matke zasa do svojho rodiska, keď som myslel na prostredie, v ktorom sa má hra odohrávať, k blízkym baniam na Slovinkách, nie k ľuďom skutočným a živým, ale tak, ako aj v inej hre, k životu, ktorý mi bol blízky a ktorý mi ich dal. O matke sa už napísalo mnoho. Keď som písal hru, nemal som pred sebou jednu z miliónov matiek, na zemi. Milióny matiek v jednej postave ako jednu z miliónov obetujúcich sa, rozdávajúcich sa, spaľujúcich sa v ohni, ktorý zapálila nepochopiteľná a úžasná láska, bolesť a krása ich poslania na zemi. Vedel som, že ani v dnešných časoch niet toľko bolesti vo svete ako v ich srdciach. Musela prísť myšlienka na matku, ktorá ide svojou cestou, v srdci s najväčšou bolesťou a silou, ktorou vykoná tú najväčšiu obeť. A predsa nie je to len matka žertvujúca, ale i víťaziaca a triumfujúca. V poznaní toho je aj kľúč k pochopeniu hry, ktorá vrcholí v zmierení dvoch bratov, a nie pri smrti matkinej. Tam, kde si podávajú bratia ruku, tam, kde sa splnilo to, čo si matka najvrúcnejšie žiadala, tam triumfuje ona, jej sila a vôľa, tam stojí, živá a ešte mocnejšia ako v živote, lebo vykonala už tú najväčšiu obeť a dosiahla to, čo chcela. A len obeťou víťazí láska, len obeťou možno zlomiť násilie a vykúpiť nový život.

1943