ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Myslíme na človeka. Na človeka, ktorý má svoje poslanie. Je budovateľom nového sveta.

Na ňom a na jeho diele leží tieň minulosti. Človek, ktorý stavia vežu, patrí ku generácii rastúcej po potope. Poučený minulosťou chce žiť pod mocou zákona lásky. A tu prežíva to najstrašnejšie prekvapenie. Víťazstvo zákona nenávisti.

Víťazstvo zákona nenávisti ukazuje nielen na úžasné obraty, ktoré sa odohrali v živote národov, silnejšie ako zemetrasenia, mocnejšie ako tie najstrašnejšie živelné katastrofy, a nielen na osudy miliónov, ozrutných celkov, ale aj na človeka — jednotlivca a na jeho utrpenie. Na človeka, ktorý môže padnúť v jednom šíku s tisícami bojujúcich smrťou rovnakou, hrdinskou alebo zbabelou a môže stáť v jednom šíku s miliónmi ľudí, keď sa pýtame na to, kam patrí a aký je cieľ jeho utrpenia, ale keď trpí, nemožno ho pokladať za súčiastku masy, neprijíma utrpenie, a keď je treba, povie to aj sám, že aj on je inakší ako milióny davu, z ktorého vystúpil.

Tak vystúpi z davu do popredia v tejto hre. Ani, oslepený nepriateľom. Tým, ktorí zvíťazili v boji, všeličo svieti na cestu, lebo mnoho je cieľov, mnoho myšlienok a všelijaké sú vášne, ktoré horia v nás a spaľujú nás. Ani, ktorý stojí na strane víťazov, podľa všetkých zákonov ľudských má právo na odplatu. Má právo na pomstu, odplatiť svojmu nepriateľovi, kameňom hodiť do toho, ktorý do neho hodil kameňom.

Dav, ktorým je obklopený, možno jasá pri myšlienke na možnosť očakávanej pomsty. Ale Ani nepatrí k davu v tejto chvíli. Prestáva myslieť na seba, na svoj prípad, na svojho nepriateľa. Vidí do budúcnosti. Možno je v ňom ešte záblesk svetla zákona lásky, nezabudol ešte, že patril k tým, ktorí na tomto zákone chceli postaviť nový svet. Nie je to vari nič nové, čo hovorí. A predsa je to myšlienka, za ktorú ho musia jeho vlastní nenávidieť.

Budúcnosť nemožno stavať na pomste, hovorí slepý Ani. Nehovorí to človek, oslobodený už od tieňa nenávisti. Nie, v jeho srdci nie je láska a odpúšťanie. Nenávisť je v ňom mocná a odôvodnená. Len pomstiť sa nemôže. Nie, vraví. Možno to nehovorí človek. Hovorí to jeho myšlienka. Ale to je vedľajšie. To „nie“, tento prekliaty zápor, možno mnohými pokladaný za zbabelý, patrí aj k stavbe nového sveta. A tento nový svet nemôže byť postavený na zákone nenávisti. I keď sa rozídu pokolenia Noemových synov, národy sa roztratia po zemi s nenávisťou v srdci, bude tu viera, musí tu stáť ani ohnivý stĺp v temnostiach pekelných, že raz sa stretnú ľudia a postavia spoločne vežu lásky.

1947