ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

— Kde vás zachytilo jesenné národné povstanie?

— V Turčianskom Sv. Martine koncom augusta. Bol som členom ONV a vydali sme prvé revolučné číslo Národných novín. V prvom čísle bol uverejnený Manifest ONV. Potom, prinútený okolnosťami, presťahoval som sa do Banskej Bystrice, kde som pracoval v redakcii Národných novín, orgáne Demokratickej strany na Slovensku, ktoré vydávalo konzorcium dr. Jána Pauliny-Tótha a spol.

— Kedy ste odišli do hôr?

— Odišiel som z Bystrice a skrýval som sa v Klenovci pri Hnúšti, v doline Bušiarka, sám, u rodiny, u gazdu Jána Bartu. Keď už Nemci začali chodiť po vŕškoch, presťahovali sme sa do koliby v hore. Na klenovských vŕškoch bol s nami dr. Ivan Horváth-Olšovský, spisovateľ zo Skalice, autor diel Človek na ulici, Strieborný prach a Vízum do Európy, a dr. Clementis z Tisovca. Nestýkali sme sa, len keď nás oslobodili ruské armády.

— Čo ste robili v lese?

— Ležali sme v kolibe. Každý deň doniesol novú udalosť o pohybe Nemcov; na literárne tvorenie nebolo tam vnútorného pokoja. Mal som veľký strach o matku, ktorá ostala v Turč. Sv. Martine. Evakuovala do Turč. Blatnice, a potom, keď Nemci vtiahli do Turca, musela sa vrátiť.

— Komu vďačíte za to, že vás nenašli Nemci?

— Povďačný som Klenovčanom, ktorí ozaj príkladnou láskou a nevýslovnou štedrosťou i ochotou pomáhali každému, kto sa utiekal do klenovských hôr, malým i veľkým rovnako. Málokde som našiel toľko vzácnych ľudí ako tam, nielen medzi tými, čo pomáhali, ale i ktorí nepomáhali. Mnoho utrpel Klenovec, ale národ musí mu byť vďačný. Vďačím medziiným Pavlovi Černákovi, kožušníkovi, milému priateľovi lekárnikovi Jánovi Antalovi za pomoc a láskavú opateru, a mnohým iným, ktorých som si tiež zamiloval a nezabudnem na ich štedrosť a ochotu. Dobre, že som tých ľudí našiel.

— Ako na vás zapôsobila Banská Bystrica po návrate z hôr?

— Je doteraz veľmi smutná: vlastne smutné sú múry, obloky, ale v srdciach ľudí žije viera v pokoj, ktorý všetci očakávame a ktorý by dal možnosť práce a boja tým, ktorí nemali možnosť chytiť do ruky zbrane.

— Aké máte skúsenosti zo života s partizánmi?

— Klenovec bol už oslobodený a front sa ťahal k vŕškom v blízkosti Ráztočného. Partizánov sme často hostili, slovenských i ruských. Obyvatelia sa k nim stavali kladne, všemožne ich podporovali, mnohých priam živili, takže aj partizáni si odniesli na Klenovec najlepšie spomienky.

— V čom vidíte nové poslanie Matice slovenskej?

— Z Matice slovenskej by sa mal vybudovať reprezentačný vedecký ústav, ktorý by mal úlohu Akadémie vied a umenia. Členské oddelenie, administrácia a odbory oddelili by sa od vedeckých odborov, ku ktorým by sa pripojila Slovenská národná knižnica, ÚSOD by sa osamostatnilo. Matica má také výsostné poslanie v slovenskom kultúrnom živote, že by sa to malo umožniť. Verím, že Martin ostane kultúrnym centrom Slovenska a obnovená Matica vykoná veľké a vznešené úlohy pre národ i v budúcnosti.

— Postoj spisovateľa k politickej slobode?

— Spomínam si na premiéru Mastného hrnca na scéne SND roku 1940. Hra nebola po srsti bratislavským mocipánom, preto repríza, hoci ju plagátovali, bola znemožnená. Teším sa slobode národnej a politickej, lebo ona je prvý a základný predpoklad tvorivej umeleckej práce! Rád by som bol, keby slovenský spisovateľ konečne mohol žiť zo svojej práce. Pre seba si nič iné neželám od budúcnosti, ktorá, verím, bude taká krásna, ako sme o nej snívali, ako si ju predstavujem.

— Vaše literárne a divadelné plány?

— Vraciam sa domov, kde chcem pracovať predovšetkým v divadelnej literatúre. Mám rozpracovanú divadelnú hru, ktorú, verím, budem mať možnosť dopísať po návrate do Turčianskeho Sv. Martina. Námetom trojdejstvovej drámy je myšlienka: Sú viny, ktoré nemožno odčiniť a za ktoré treba trpieť. — Titul divadelnej hry je Dvaja, počet osôb štyri. Prostredím, v ktorom sa dej odohráva, bol domček pri Klenovci, na klenovských vŕškoch. V budúcej sezóne možno uvedie hru na scénu Komorné divadlo v Turčianskom Sv. Martine.

— A ešte otázku: čo súdite o časopise VATRA?

— Mňa prekvapila. Ak bude taká obsažná i v budúcnosti, nielen splní svoje poslanie, ale bude jedným z prvých denníkov. Chýba jej kurzíva; literatúrou sa vari teraz nemožno zapodievať — hoci priam osviežujúco by pôsobili krátke novielky, fejtóny pod čiarou. Potom: humor, distingvovaný, nie vulgárny. Radšej výpisky z náčrtníka, obrázočky, scénky — nie kaviarenský vtip. Banská Bystrica má podmienky na trvalý denník.

1945