Zlatý fond > Diela > Čierne diamanty I


E-mail (povinné):

Mór Jókai:
Čierne diamanty I

Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Bernadeta Kubová, Andrea Jánošíková, Zuzana Berešíková, Monika Kralovičová, Igor Čonka, Martina Pinková, Tibor Várnagy.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 23 čitateľov

Keď už človek nebude mať miesta na zemi

Náš praotec

Koľko tisíc rokov bolo k tomu potrebné, kým teplé bahno šiesteho stvorenia, v deň nadšenej hviezdnej konštelácie, snáď oplodnené tvorivou monadou v hodine, keď sa stretlo s vlasaticou a spojilo sa s ňou v nebeskom bozku, zrodilo prvého človeka? Ako keď teplý dážď cez jednu noc zrodí hubu, medová rosa afidu a kvapka miazgy vibriona, ktorý je už naším príbuzným.

Nie! Neráčte sa báť! Našim predkom nebola opica. Nepochádzame z goríl. Náš praotec nemal štyri nohy.

Ale veru bol chudákom, keď sa prvý raz poobzeral v kroví, ktoré sa podľa tradície malo menovať rajskou záhradou; bol nahý, bezbranný, nevedomý. Jeho zuby nehodily sa ku kmásaniu, nehty ku bitke, koža ho nechráni pred rozmarmi počasia, silnejšie zviera ho nabije, slabšie pred ním uteče; jeho nos nemá zvierací čuch, aby mohol najsť jedlú trávu; od lenochoda sa naučí ako sa treba krmiť žaluďom; sova ho poučí o tom, že aj kobylky sú dobrým pokrmom.

Veru bolo k tomu treba veľkej smelosti rozhodnúť sa v takýchto pomeroch pre ženbu.

Nuž a veru ani naša pramatka nebola tak ideálne krásna, ako ju znázorňujú maliari. Mala veľmi stlačené, nízke čelo, zuby jej vyčnievaly z vysunutej čelusti; mala ohrnutý nos a vypuklé lícne kosti. Stehná mala krivé, nohy veľké a hrbolaté kolená.

Toto všetko už makateľnými svedectvami dokazuje archeológia, geológia a paleontológia. Je síce tiež mnoho svedkov proti.

Musel to byť trpký život! Nemyslím, že by sa boli odvážili ukazovať sa vo dne; asi v noci chodili si hľadať pokrm; korienky, cibule, huby, divé hrušky, žalude, lieskovce, štiavnik, špenát, z hniezda zákerne odnesené vajcia, mušle, slimáci tvorili ich hospodárstvo, aké má i dnes ešte ich miliónové potomstvo. A keď zlé počasie neprialo vychádzkam, uspokojili sa zemou a jedli tučný slien, ako naši bratia na nigerskom pobreží jedia ešte aj dnes. Kým samec sháňal vonku, samicu a mláďatá ukryl v tŕňovom kroví, kam potrafil len podľa ich hlasu. V tom čase jeho hlas mal ešte len veľmi málo slabík; málo čo viacej ako kohút. Ráčte len pozorovať kohúta, keď sa rozpráva so sliepkami, koľkého slovníka upotrebuje. A keď pri nočných potulkách stretol sa v pralese so seberovnou postavou, ako zvrieskly odrazu obidve a ušly nazad do svojho krovia! To už vedel, že vlk a medveď je veľký nepriateľ; ale tento človek je najväčší.

A potom ten, ktorý prvý poznal, že kameň možno na druhom vybrúsiť do ostra, že do neho možno špicatým kameňom vyvŕtať dieru, že do nej možno vtisnúť dlhú rukoväť a touto zbraňou možno napadnúť byvola, medveďa, ľva! Ten sa potom stal veľkým pánom! Kráľom, keď sa dozvedel, že dopľnujúcou čiastkou človeka je zbraň.

Ten už potom nechodil nahý; zaopatril si chlpatú kožušinu pre seba i svoju ženu; svoj brloh si už neustielal v kroví; kamennou sekerou kácal stromy, do dna jazier zarážal piliere kamenným kyjakom, z hrád si postavil do vody drevenú pevnosť, ta si zavliekol imanie i mlaď.

Kamenná sekera ho urobila pánom celého sveta.

Len si ráčte obzrieť v múzeu tie kamenné sekery; sú to veľmi zaujímavé kusy. To sú naše zemianske pamiatky.

Pán s kamennou sekerou stal sa už kráľom svojho rodu. Kto sa mu poddal, toho urobil rabom. Tomuto rabovi položil na plece zabitú zver, vyťatý strom, a rab ho vliekol miesto neho. Jeho reč sa už zdokonalila. Láska ešte nevynašla reči: tá je obsažená v zvieracom grúnení, čvirikaní, modlikaní, vábení, ale rozkazujúci už potrebuje reč. Vyvinuly sa hlásky.

A kto sa nepoddal? Toho náš praotec zahlušil. Preca mal kamennú sekeru. A prečo zabil svojho nahého druha, ktorému s nôh nemohol ani len čižmu stiahnuť?

Musíme to priznať s červeňou studu na tvári, že nás praotec preto zabil za nepriateľa považovaného druha — aby ho mohol zjesť. Aj to vypátrali badatelia starožitností, že naši predkovia boli ľudožrúti. Dlho sa držala mienka, že kto zje srdce zabitého protivníka, jeho sila vzrastie dvojnásobne a zdedí aj silu nepriateľa.

Veľkomožné a vznešené, osvietené a najjasnejšie dámy a pánovia, hľa, takýmto človekom bol náš praotec!

Ale zato si zaslúži všetku našu česť a úctu, veď po ňom sme zdedili celý tento krásny svet.

Celú túto okrúhlu zem; na jej pevnine sa už všetci nespraceme; miliony bývajú na moriach a miliony v hĺbkach zeme, a hľadajú si chlieb na vode a pod zemou.

Koľko tisíc rokov bolo k tomu treba, kým vznikol z potomkov prvého medveďou kožou sa odievajúceho pána, blúdiaceho so sekerou, dnešný v hodvábe chodiaci človek, ktorý cestuje pomocou pary, maľuje slnečným lúčom, pomocou blesku sa dorozumieva s tejto čiastky zeme s druhou jej čiastkou, ktorý vniká do útrob zeme a ďalekohľadom hľadá stredisko nekonečnosti; ktorý dáva noci svetlo, v zime tvorí teplotu; — ktorý si osedlá more a spojí vodami rozdelené čiastky sveta; — ktorý z blata tvorí chlieb; ktorý strojom vykonáva prácu milionov rúk; — ktorý pripravuje mok, čo premáha smútok; — ktorý vypátra tajomstvo rastlín a podniká boj so smrťou; — ktorý sa dožaduje podobenstva s Bohom a prejíma jeho vlastnosti; miluje, tvorí, odmieňa, tresce, buduje, troví, povznáša sa, túži za slávou, slobodou, večným životom, a keď umre, po smrti si žiada druhý život, ktorého viera je tou silou, ktorou putná Boha!…

Koľko tisíc rokov bolo k tomu treba!




Mór Jókai

— maďarsky píšuci prozaik, dramatik a publicista, vedúca osobnosť maďarského kultúrneho a politického života v druhej polovici 19. storočia Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.