Zlatý fond > Diela > Tri dni z denníka


E-mail (povinné):

Gustáv Maršall-Petrovský:
Tri dni z denníka

Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Peter Krško, Martin Ivanecký.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 74 čitateľov


 

II.

Išiel som ďalej. Krásy prírody v desnej protive stáli s biednymi chatami dedinčanov. Bieda a unižujúca pokora stretali ma krok za krokom. Bolo badať, že feruľa[9] hajdúchova len nedávno ešte šuňala nad hlavou tohoto zotročeného ľudu. Alebo snáď ešte švihoce ona?

„Tým viac povinností pre krv krvi, kosť kostí jeho!“[10] myslel som a celý deň bol som nahorklý.

Ani počasie nelahodilo mi, počalo kvapkať, a ja ešte ďaleko bol som od najbližšieho mestečka. Úplne zmočený dorazil som do n-ského hostinca. Pán Jajteles chcel zaviesť ma do extra izby, no ja ustatý a i tak žiadostivý vidieť a počuť ten náš ľud, zasadol som do šenku.

„Aber, Euer Gnaden, hier unter den stinketen…“[11]

„Mlčte!“ zahriakol som ho, trasúc sa na celom tele čiastočne od zimy a i od hnevu.

Pri dlhom jedľovom stole sedelo šesť roľníkov. Pred každým fľaška páleného. Z ich rozhovoru dozvedel som sa, že už dávno asi debatujú o otázke, či farár povinný je prv pochovať mŕtveho, než by sa mu štóla[12] zaplatila. Hovorilo sa pro et contra,[13] ale že veru pán n-ský farár nechcel driev na pohreb ísť, kým susedia nezozbierali predpísanú štólu. Nasledovali nešetrné, ba až surové výbuchy hnevu.

Vošiel dnu mladý, silný chlap. Úctivým, no k svojej postave príliš slabým hlasom poklonil sa nám a hneď ťahal Jajtelesa do kúta. Potichu rozkázal mu niečo, načo krčmár krčil ramenami, krútil hlavou. Odrazu zvýšil sa, ba až zahrmel hlas nového hosťa.

„Nuž ale či ste všetci divé zvery v tomto N.?“ riekol a obrátil sa k nám.

„Žena umrie mi, ak nedonesiem jej lekára. Ten nechce ísť, kým mu za ,oferáciu‘ vopred nezaplatím a nenájdem človeka, ktorý požičal by mi tých pár zlatých!“

Každý z prítomných omlúval sa, že takto a toto, až po šatách súdiac, najlepší gazda z nich naskočil na krčmára a tak dostal „sused“ z najbližšej dediny potrebné peniaze, aby doktorskú pomoc doniesť mohol svojej žene.

Pri svojom odchode pýtal som sa Jajtelesa, ako volá sa n-ský pán farár.

„Q., Euer Gnaden.“

Známe meno „našinca“.

„Má veľké dôchodky?“

„Excellente Eeinnahmen!“[14]

„A doktor ako sa volá?“

„Y, ist sehr g’scheidt, enorm reich, aber ein rother Panslavist!“[15] vetil s opovržením Jajteles.

Bože, že „panslávi“!



[9] feruľa (arch.) — palica na trestanie

[10] Pre krv krvi, kosť kostí jeho, pre jeho deti.

[11] „Aber, Euer Gnaden, hier unter den stinketen…“ (nem.) Ale vaša milosť, tu pod týmto smradľavým…“

[12] štóla (lat.) — honorár za cirkevné úkony

[13] Hovorilo sa pro et contra (lat.), pre a proti.

[14] „Excellente Einnahmen!“ (nem.), „Skvelé prijmy!“

[15] „Y., ist sehr g’scheidt, enorm reich, aber ein rother Panslavist!“ (nem.), „Y., je veľmi múdry, nesmierne bohatý, ale červený pansláv!“





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.