Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Pavol Dobšinský:
Prostonárodné slovenské povesti (Prvý zväzok)
Dielo digitalizoval(i) Tomáš Ulej, Michal Garaj, Dana Lajdová, Tomáš Sysel, Martin Šoltys, Igor Pavlovič, Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Martina Šimková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 2200 | čitateľov |
Zdelili: M.Lukáčik z Novohradu; Štiavnický zábavník; Janko Rimavský z M. Hontu; zo Šariša Ondrej Srnka a ten i rozpráva, a to vo vidiekohovore šarišskom. [134]
Kdze bul, tam bul, bul jeden valal[135] a v tym valalu byval jeden ocec troch synoch. Jeden z nich bul glupy a vše ľem za pecu šedzel; dvojmi aľe še[136] trimali za mudre.
I vybral še jeden z nich do služby, do nedalekeho valalu. Mamuša jemu nakladla pulnu torbečku priplamkoch.[137] I vešol un do jedneho domu a zjednal še z gazdom tak, že chtory še perši pohneva, temu še odreže nus.
I pošol sluha mlacic. Na frištik nebul od gazdiny volany, ani na obid. I pytal še ho gazda:
„Mišku! Nu, či še hnevaš?“
„I co bim še mal hnevac?“
Večar bul tu i večera bula uvarena, no Miška zas’ nezavolali. I pytal še ho gazda:
„Nu, či še hnevaš, Mišku?“
„I čomu bim še hneval.“
Nehneval še, bo mu priplamky z domu ešče tervali. Ale na druhy na treci dzeň še torbečka vyprazdnela a zas’ nebul volany na obid. Pytal še ho gazda:
„Mišku, či še nehnevaš?“
„I by še ďabel nehneval, kedz me tak hladom morice!“
Tu gazda vycahnul nuž a Miškovi odrezal nus.[138] Tak bez nosu lecel on domu a žaloval še ocovi i bratom na planeho gazdu.
„I ty gluptaku,“[139] hutorel[140] mlači brat Pavko, „čekaj, pujdzem ja. Hej, matko, napecte priplamkoch!“
Pavko še vvbral a prave do teho valalu i do teho domu prišol, kdze bul Miško a zjednal še s totym gazdom, že chto[141] še perši[142] pohneva, tomu še odreže nus. Dali i jemu mlacic po tri dni. Ale ani perši, ani druhy, ani treci dzeň nezavolali ho jesc.
„Pavku, či še nehnevaš?“ pytal še jeho gazda.
„I ďabli by še vam tu nehnevali, tady[143] mi už bruch ku hirbtovej kosci[144] prirostnul.“
Tu gazda vycahnul nuž a Pavkovi odrezal nus. Pošol Pavko do domu bez nosu a povedzel staršemu bratovi:
„Plana to hoscina, Mišku, muj nus u ďabla!“
I skriknul spoza peci najmlači Adam:
„Vy sce glupe, pujdzem ja a uvidzice, že dobre vyslužim.“
Pošol un[145] s priplamkami v torbečke a natrefil prave na toten valal, na chtorym[146] jeho braca buli, a zjednal še s totym gazdom, že chto še perši pohnevá, tomu še odreže nus.
Ale si Adam znal pohnuc rozumom. Jak ho gazdiňa na obid nevolala, s tym, co namlacil, pošol do karčmy a šicko[147] založil. Prišol gazda i nevidzel zarno.[148] I pytal še ho Adam:
„Či še hnevace, gazdo?“
„I co bim še hneval!“
To tak tervalo vecej razy[149] a gazda, aby nestracil nus, povedzel vše, že še nehneva. Mlacene[150] prestalo a Adam, co vymlacil, to vynošil do karčmy.
Raz prišol dzeň, v chtory gazda i gazdiňa mušeli z domu pojsc[151] a Adamovi nasudzili, by do ich navraceňa jednu ovcu, chtora perša, kedz un vejdze do chľiva,[152] na neho popatri, zarezal a očiscenu uvaril v kotliku i perašin[153] priložil. A dzecko, kedz by še mu co prihodzilo, očilil.[154]
I vešol Adam do chľiva s veľkym buchom a hurtom, takže šicke ovce na neho popatreli, chtore un potym šicke[155] porezal, bo šicke na neho odrazu popatreli. Tak un jednu očiscenu položil do kotla a mesto perašina rucil do kotla psa, chtory še volal Perašin. Potym pošol ku dzecku a vidzel ho ňečile.[156] Glupa jeho hlova chcela ho vcale očilic; rozcal ho na poly, očiscil a jako jahne povešil na klin.
Tu pridze gazda i gazdiňa i pytaju še Adama, či šicko dobre sporadal? Un povedzel:
„Ovce sem porezal, Perašin do kotla rucil, až mu nohy višu,[157] a dzecko som vcale očiscil. Nu, či še hnevace, gazdo?“
„I co bim še hneval!“ — Bo svuj nus radše mal.
Na odpus[158] kedz mali pujsc,[159] bula veľká cma. I povedzel gazda Adamovi:
„Bulo by dobre, keby dachto pošvicil[160] až do teho koscela.“
„Hodce vy, hodce,[161] di ja vam pošvicim!“
Vžal oheň a strechu zapalil, až vcale dum zhorel. I prilecel gazda a Adam hutorel ku nemu:
„Či še hnevace, gazdo?“
„I co bim še hneval?“ — Bo mu ľubši bul nus, jak jeho dum.
Co ale bulo robic, bez domu, bez šickeho? Pošli oni do šveta, gazda i gazdiňa i sluha. Chceli ho ušmercic.[162] Ta hutoreli mezi sobu, že v noci, kedz budze spac, že gazda ho ruci do vody. To ale Adam vyrozumel, nelehnul on šebe na kraj ku vodze, aľe v noci stal a gazdiňu, chtora bula na kraju, rucil do vody. Prebudzil še gazda i vidzi, že vera ženy net.[163] Ta[164] počal kričec. Ale Adam še ho pytal:
„Nu, či še hnevace, gazdo?“
„I by še ďabel nehneval, di ši me o šicko pripravil.“
A Adamek vžal nuž, gazdovi odrezal nus.
Vžal še Adam na hohy a prišol do domu. A svojim bratom povedzel:
„Nu vidzice, vy muderci, že ja vyslužil nus!“[165]
[134] Zase sme zvolili k tomuto hovoru žartovný kus. Každý pochopí, že tieto vo svojich vidiekohovoroch najoriginálnejšie znejú. Krátke e ako v ostatných povestiach tak i tu zmäkčuje pred sebou hlásky d, l, n, t, vyjmúc pády a slová na str. 185 a 186 udané. Hláska i zmäkčuje ich bez výnimky.
[Zásadne zachovávame v úplnosti transkripciu Dobšinského. Líšime sa od neho v dvoch jednotlivostiach: Dobšinský píše v niektorých jednotlivých prípadoch mäkčeň v slabikách ňe, ľe. Tu mäkčeň nepíšeme.]
[135] dedina, ves
[136] plnú kapsičku predplameníkov - predplameníky i podplameníky pečú sa z vykysnutého na pečenie chleba už hotového cesta, takže sa kus z neho rozvaľká, a kým ešte v peci oheň plameňom horí, ono pred plameň položí. — Vyd.
[137] plnú kapsičku predplameníkov - predplameníky i podplameníky pečú sa z vykysnutého na pečenie chleba už hotového cesta, takže sa kus z neho rozvaľká, a kým ešte v peci oheň plameňom horí, ono pred plameň položí. — Vyd.
[138] nos.
[139] sprosták, hlupák.
[140] hovoril
[141] kto.
[142] prvý, prvší.
[143] veď, však.
[144] ku chrbtovej kosti.
[145] on.
[146] ktorom, kterém
[147] všetko.
[148] zrno, obilí.
[149] viac ráz, více krát
[150] mlátenie
[151] odísť, odejíti.
[152] stajeň, maštaľ, chliev.
[153] petruška, petržel.
[154] očistil
[155] všetky
[156] nečisté
[157] visia.
[158] odpus, t. j. utiereň, služby božie o polnoci pred prvým dňom vianočným od katol. kresťanov vydržiavané.
[159] ísť
[160] niekto posvietil
[161] iďte, jděte.
[162] usmrtiť.
[163] niet, neni
[164] nuž, teda
[165] Pre tú čiastku nášho čitateľstva, ktorá by na prvý pohľad mravné naučenie tejto rozprávky neuhádla, poznamenávame, že je ona namierená proti ukrutnosti gazdovej, ktorý tak nemilosrdne so svojimi sluhy jednal a učí tú pravdu: Čím kto hreší, tým trestaný býva. — Vyd.
Pavol Dobšinský
— folklorista, básnik, prekladateľ, literárny kritik a publicista, príslušník štúrovskej generácie Viac o autorovi.
- 1910 Prostonárodné slovenské povesti (Tretí zväzok)
- 1410 Prostonárodné slovenské povesti (Druhý zväzok)
- 725 Prostonárodnie obyčaje, zvyky a povery
- 503 Úvahy o slovenských povestiach
- 367 Púť po otčine roku 1846
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
