ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

BORIS:
Či nebudú to zas márne sľuby?
Týždeň ide za týždňom, deň za dňom
A chabí tí vždycky sa len stroja
A sľubujú, skutku však žiadneho.

KLEŠNIN:
Za to síce neručím, či zase
Nepretiahnu dielo: ale sväté
Prisľúbili, že ho uskutočnia
Tej hodiny, ako som odchádzal.

BORIS:
S Ivanom si vravel Godunovým?
Musí všetku premávku zastaviť.

KLEŠNIN:
To v poriadku. Ani vták bez jeho
Vedomosti nepreletí v Moskvu,
Tak sú všetky cesty obsadené.

BORIS:
Zvesť musí ku ľudu a cárovi
Taká prísť, ako ju pristrihneme.

SEMEN:
Dielo veľké stalo sa, Borisu.
Dimitrij bol.

BORIS:
Bol! A či istá zvesť?

SEMEN:
Neomylná. Tu posol z Ugliča.

BORIS:
Kde je? Vravel dakto s ním, Semene?

SEMEN:
Chráňboh! O to sme sa postarali.
Je pod strážou, aby žiadna duša
Nenašla si ku nemu prístupu.

BORIS:
Dobre. Ako sa teda vec stala?

SEMEN:
Pätnásteho mája, keď sa vrátil
Od obiedne^[77] s matkou a ujcami,
Vyviedla ho vonká Volochova.
Vtedy syn jej Osip mu pretiahol
Nôž cez hrdlo. To ale nebolo
Smrteľné. Tu priskočili teda
Biťagovský, Danilo, Kačalov,
Dorezali, vrhli dolu schodmi.

BORIS:
Nespôsobne. Čo stalo sa ďalej?

SEMEN:
Na povstalý krik a na hlas zvona
Sbehol sa ľud, vlámal sa do dvorca
A vzal pomstu hneď nad tými vrahmi.
Usmrtili všetkých, len jedinú
Volochovu ochránili Nahí.

BORIS:
To nehoda zlá pri diele dobrom.
Keby boli zahynuli všetci,
Mali by sme teraz vec vyhranú.
Dali by sme ich prekliať vo všetkých
Po Rosii chrámoch, a s tým koniec.
Teraz nelze to pre Volochovu.

KLEŠNIN:
(bokom pre seba).
Veru, veru, to je pekná vďačnosť.

SEMEN:
Vyznala však, i ubití všetci,
Že to na tvoj učinili rozkaz.

BORIS:
Chabí! Seba tým neochránili,
Nesnádze však naše rozmnožili.

SEMEN:
A tu list od predstavených mesta.
Potvrdzujú, čo povedá posol,
A žalujú na teba cárovi.

BORIS:
Tak? Dám ja tým i s ich žalobami.

SEMEN:
List ten cárovi oddať nemôžeš.
Ja som iný napísal, jestli chceš.

BORIS:
Čo si písal?

SEMEN:
Že sa vo zrádniku
Sám poranil smrteľne ten chlapec
Pre pijanských nepozornosť Nahých
A že títo potom klebetami
Nepravými pobúrili národ,
Pričom mnohí nevinní zhynuli.

BORIS:
Dobre. Teraz iné opatrenie.
Nebude už bez vyšetrovania.
A to ťažšia polovica diela.
Potrebné nám mužov spoľahlivých.

SEMEN:
Tu sme my.

BORIS:
Vás potrebovať nelze,
Bo by celý svet reptal na strannosť.

SEMEN:
Upotreb Šujského Dimitrija.

BORIS:
To nejde, lebo mi je švagor.

SEMEN:
Teda brata jeho Vasilija.

BORIS:
Vasilij môj najväčší nepriateľ.

KLEŠNIN:
A Bielskeho?

BORIS:
Ten je podozrivý,
pre mňa musel prchnúť do vyhnanstva.
Pôjdeš ale v Uglič ty, Klešnine.
Pripojím ti patriarchu Jóba.
Svetských dvoch sám vyhľadaj ku sebe.
Oprobuj Fedora Mstislavského
A kňaza Fedora Romanova.^[78]
Pôjde s vami i diak Vyluzgin.

Ty, Semene, polož hneď v hotovosť
Ryndov, žilcov, všetky pluky strelcov,
Zdvojnásobni všade v meste stráže.
Lebo kto vie, aký mať účinok
Môže zvesť o smrti Dimitrija?
(Semen odíde.)
Teraz až doľahly na mňa péče.
Akýkoľvek je blbý ten Fedor,
Predsa bojím sa predstúpiť s týmto
Pred obličaj jeho písmom. Ide.

BORIS:
Ó gosudar! Akou teraz zvesťou
Musím raniť útle srdce tvoje!

FEDOR:
Čo sa stalo? Ty plačeš, Borisu.

BORIS:
Nech hovorí za mňa list z Ugliča.

FEDOR:
Povedz, čo v ňom? Zomrel snáď Dimitrij?

BORIS:
Bohužiaľ. A akou zomrel smrťou!
Ranil nožom sa na smrť v zrádniku.

IRINA:
Ježiši môj! Čo za zlá nehoda!

FEDOR:
Ach, môj brat! Môj drahý, nešťastný brat!
Pretrhlo sa teda už posvätné
Venconoscov Rosie semeno.
Ja bezdetný, na kraji mohyly,
A on klesol do nej ešte v detstve.
Ó môj brat, môj drahý, nešťastný brat!
(Vrhne sa do kresla.)

IRINA:
A či taká bola naň dohliadka?

BORIS:
Podlí Nahí chodia po pijanstve,
O sverený im však drahý poklad
Nedbali nič.

IRINA:
Zaslúžili si trest.

BORIS:
A nedbalosť ich tým ošklivejšia,
Že svoju na nevinných zvalili
Vinu a tým vznietili vzbúrenie,
Pričom mnohé staly sa tam vraždy.

FEDOR:
Hospodine! Navštívil si tvrdou
Dom môj rukou i celú Rosiu.

IRINA:
Poď, uľav si pri svätých modlitbách.
(Zdvihne ho.)

BORIS:
Buď cárskemu manželu vo veľkom
Zármutku anjelom tešiteľom.
Premáhaj žiaľ svoj, aby si jeho
Umiernila, roztomilá sestra.

Staré decko. Pri ňom niet nesnádze.
Ťažšie bude uspokojiť národ,
Spoľahlivé nájsť si tam nástroje.
Započať mi s patriarchom Jóbom.

BORIS:
Kde zármutok, tam anjel útechy.

JÓB:
Zármutkom opravdu naplnila
Celú svätú Rus zpráva z Ugliča.

BORIS:
Učiníš tak dobre, patriarcha.
Pôjdeš v Uglič k vyšetreniu veci.

JÓB:
Nežiadaj si toho.

BORIS:
Prečo, prosím?

JÓB:
Lebo sklameš sa v očakávaní.

BORIS:
V akom sklamem sa očakávaní?

JÓB:
V tom, že budem slepým v rukách tvojich
Nástrojom. To vedz, že som neoddal
Svedomie ti, keď si mi dal hodnosť;
Lež tys’ radšej mal oddať svoje mne.
Lebo dal si i sebe pastiera,
Keď si vrchným zrobil pastierom mňa.
Ako taký mám povinnosť trestať
Vinných, nie však slúžiť ich zámerom.
Čo odo mňa máš očakávať, je
Zaslúžené vylúčenie z cirkvi.^[79]

BORIS:
Terazže sa vyslov, patriarcha,
Ku čomu to smeruje káranie?

JÓB:
Nestavaj sa ani nevedomým.
Ani zadiveným. Čo predstieraš,
Je tak veľmi nepodobné pravde,
Že tým žiadnu dušu neomámiš.
Dal si príklad zlý, rušil si drzo
Kameňom uholným gosudarstva.
Úcta k cárom naše paládium,^[80]
Bezpečnosť, i sláva, i veličie.
Zrušme túto, vydajme cársku česť
V porúhanie, cársky život nožom,
A sosuje sa nám gosudarstvo,
Zviklané vo základoch, na hlavu.
Ty si teda vykonal nesmierne
Veliký gosudarstvenný zločin.^[81]
Pýtal si sa pritom bezsvedomných
Kaukliarov, nepýtal si sa cirkvi;
Radil si sa so zbehmi podlými,
Neradil si sa so patriarchom.
A teraz chceš, aby cirkev božia,
Aby ti patriarch pomáhali;
Aby celý o tom presvedčili
Svet, čo nikto uveriť nemôže.
Je cirkev len nato, aby všetky
Odobrila, skryla neprávosti,
Čo dejú sa na vysokom mieste?
Je patriarch len nato, by plášťom
Prikryl svojím všetky výtržnosti
Nemierneho po vláde pachtenia?

BORIS:
Keď ty toľké predkladáš otázky,
Predložím ja taktiež tebe jednu:
Azda je môj zločin dokázaný?
Radím ti mierniť sa, patriarcha.
Pripomínam ti príklad predchodcov.^[82]
Žaloval, a sám on pritom padol.

JÓB:
Svrhnúť môžeš i mňa, odstrašiť nie.
Neprosil som ťa o hodnosť túto,
Aniž prosím, abys’ mi ju nevzal,
Ba rád vstúpim v tíšinu kláštorskú.
Bo predvídam, k akému privedie
Poníženiu vysokomyseľnosť
Tvoja novú tú vysokú hodnosť,
Ktorú v cirkev si uviedol ruskú.^[83]
Ktokoľvek sa posadí na stolec
Patriarchský, bude prinútený
Pretvarovať sa pokrytsky s tebou,
Ktorýs’ v žertvu priniesol skutočné
Domnelému blahu a odvrhol
Pokoj duše pre oklamný veniec.
Prinútený budem podávať ti
Pomocnú pravicu pri nových lžiach
A kopených nespravodlivostiach,
By sa nerozpadlo gosudarstvo.
Bo skutok tvoj nenapraviteľný.
Už len v tebe, ktorýs’ ho vykonal,
Jestli ešte možná aká, spása.

BORIS:
Keď tak, teda nechaj skutok súdu
Božiemu a zachovaj otčinu.
Nežiadam viac, aby si šiel v Uglič:
To však čakám, že vyšetrovania
Prísne súdiť výsledky nebudeš.

JÓB:
Zovnútorný svetský súd sa musí
Jedine na svedectvách zakladať
A dôkazoch jemu predložených.

BORIS:
Riekni teraz slovo potešenia
Gosudaru, potom sporiadame
Smútočné za cároviča služby.

Chápem muža. Chcel učiniť zadosť
Svojej napred márnomyseľnosti;
Teraz bude verne slúžiť mojej.
Som zlý znateľ srdcí, ak nenájdem
Verného v ňom spolupracovníka.
Nech len dobre skončí sa ugličské
Vyšetrenie, všetko sa podarí.

BORIS:
Dobrý úspech, Klešnin?

KLEŠNIN:
Zlý, praviteľ.

BORIS:
Nechcú prijať?

KLEŠNIN:
Nechcú. Nadškrkol som
Mstislavskému i dvom Romanovcom,
Ale chráňboh upotrebiť týchto!
Ďalej však som vo veci tak vážnej
Bez úpravy pokračovať nesmel.

BORIS:
To zlé znaky, to ma nepokojí.
Poslať predsa dakoho musíme.
Čo ty myslíš? Koho by osloviť?

KLEŠNIN:
Basmanova. Muž ten dá sa užiť
Ku všetkému.

BORIS:
Ale je vrtkavý.
Ľahko za nás, ľahko i proti nám.

KLEŠNIN:
Jestli on nie, ja už neviem koho.

BORIS:
Iď, skús napred myseľ krutického
Metropolitu Gelasiona.
Lebo Jóba musíme ušetriť.

Tu to viazne. Täžko bolo spáchať,
Ťažšie ešte bude prikryť zločin.
Teraz cítim nesnádz túto vcele.
Zaradom sa odmáhajú služby.
Z toho môžu strašné povstať veci.
Čo, jestli sa na povesť tej vraždy
Zdvihne k pomste oproti mne národ?
Jestli jedným všetky razom stavy
V búrnom skypia zúrive pohnutí? —
Ha, Vasilij Šujský! Čo vrah tento?^[84]

ŠUJSKÝ:
Prichádzam ti, Borisu, ponúknuť
Dobré služby.

BORIS:
Pri čom, bojarine?

ŠUJSKÝ:
Pri ugličských trúchlych udalostiach.
Všetko visí od vyšetrovania.
Potrebno ti verného človeka,
Ktorý by vec skončil tam rozumne.

BORIS:
Ďakujem za láskavú ochotnosť.
Ale už sú nestranní mužovia
Vyvolení, ktorí spravodlive
Vyskúmajú, čo sa prihodilo.

ŠUJSKÝ:
Chápem tvoje podivenie, Boris,
Nado mojím týmto ponúknutím;
Chápem i to, že ho neprijímaš;
Považuješ ma za nepriateľa;
I bol som ním z celej duše dosiaľ.
Veď ty si mi dal brata Andreja,
Hrdinského to obrancu Pskova,
Zahrdúsiť nečestne v temnici.
Poviem ti, i čo som proti tebe
Učinil vo vražobnom zámere
Vysotiť ťa z milosti cárovej
A prekaziť tvoje predsavzatie.

BORIS:
No aké to predsavzatie, kňaze.

ŠUJSKÝ:
Nepokrytstvuj, prosím. Všetko márne.
Múdri vidia odprvu, čo činíš.
Chmárami sa darmo otočuješ.
Teda len ma vyslyš trpezlive.
Vrhol som sa onehdy na dvore
Čudovského kláštora ku nohám
Fedorovým, bych ho upozornil,
Že o život hráš jeho bratovi.

BORIS:
Ponúknutie tým odôvodňuješ?

ŠUJSKÝ:
Tým! Lebo to bola ona chvíľa,
Kde som sa stal z nepriateľa tvojím
Prívržencom. Blbý nepripustil
Pri všetkom ma nástojení Fedor
Ku slovu, lež odoslal ku tebe.
Teda, keď som nemohol prekaziť
Osudný čin, ponúkam ti služby
K dosiahnutiu posledného cieľa.
Povýšenie tvoje a scelenie
Osirelej ríše vec je jedna,
Keď už hynie krv Monomachovcov.
Ty gosudar, alebo bezvládie.
Povedal som ti s otvorenosťou
Mužnou všetko; teraz ma buď viacej
Nenáviď, buď daruj mi dôveru.

BORIS:
To je chvíľa, po nejž dávno túžim.
Podávam ti s najväčšou radosťou
Pravicu, prijímam služby tvoje.
Pôjdeš, zvŕšiš, ako vieš najlepšie.
Kto tak mužne vraví, i dodrží
Mužne slovo. Tvoj milión rubľov.

ŠUJSKÝ:
Daj to tomu, kto hľadá peniaze;
Ja hľadám len spasenie otčiny.

BORIS:
Prekvapuješ ma vo všetkom, kňaze.
Hotuj sa ku skorému odchodu.

Je šľachetnosť to neobyčajná?
A či chytrosť dobre vyrátaná?
Čo, jestli len príležitosť hľadá
Vyliať celú pomstu svoju na mňa?
Jestli hľadá prestol sám pre seba?
Akokoľvek, už ináče nelze,
Či je diabol a či anjel strážca.
Sverím sa mu, bo sveriť sa musím.

KLEŠNIN:
Gelasion prijíma úlohu.

SEMEN:
I Vyluzgin.

BORIS:
Všetko veľmi dobre.
Sám boh nám je divne na pomoci.
Bo len to sa plní, čo vo božskej
Uložené od večnosti rade.
Ty zabehneš popredu, Klešnine,
Do Ugliča k získaniu priateľov.
Dva odnesieš milióny rubľov.