E-mail (povinné):

Jonáš Záborský:
Dóža

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Gabriela Matejová, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ivana Bezecná, Nina Dvorská, Ivana Guzyová, Zdenko Podobný.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 127 čitateľov

Dejstvo piate

(Javisko: les v Báčke.)

Výstup 1.

Ozbrojený pištoľami Mésároš vstúpi ostýchave, s bojazlivým obzeraním sa.

MÉSÁROŠ:
Po pekných snoch úžasná skutočnosť.
Tu mi teraz predo číhajúcim
okom ľudským skrývať sa so zvermi.
Zvery ale nájdu v lese pokrm:
mne tu príde zahynúť od hladu.
Môžem teraz povedať s Kainom:
Ktokoľvek ma stretne, zabije ma.
Tisíc čihá všade na mňa očí.
A nemožno ani tým biednikom
dôverovať, ktorým som môj pokoj
obetoval, môj stav a pohodlie;
pre ktorých som bibliu so šabľou
pero s puškou, chrámovú tíšinu
so táborským zamenil životom,
v krajné vydav sa nebezpečentsvo.
Bo ľud nezná vďačnosti vrtkavý,
križuje sám svojich spasiteľov,
chváli, haní podľa okolností.
So smeknutým spomínal klobúkom
sedliak moje a Dóžovo meno,
pokiaľ dúfal, že mu prinesieme,
bez úsilia jeho, z neba voľnosť:
po porážke nám budú v chalupách
zlorečiť tak ako aj v palácoch.
Nájdu si dosť psov náhončích páni,
dosť podliakov, hotových vydať im
na strýznenie svojho dobrodinca.
Sveriť jednak dakomu sa musím.
Tri dni som už ľudského pokrmu
nemal v ústach. Tu ide akýsi.
Oslovím ho, už čokoľvek bude.
(Postúpi za strom.)

Výstup 2.

Vkročí ostýchave Sél so sekerou na pleci a trhne sa, keď zočí Mésároša.

SÉL:
Ha!

MÉSÁROŠ:
Čo si sa tak zľakol, človeče?

SÉL:
Ako by nie? Veď ty si Mésároš.

MÉSÁROŠ:
A čo ťa to toľme predesilo?

SÉL:
Hja, keď vidím v takomto ťa stave!
Ukrývaš sa ako zver po lesoch.
A ty si sa predsa obetoval
za nás biednych sedliakov.

MÉSÁROŠ:
Boh vidí.

SÉL:
Bojoval si za našu slobodu.

MÉSÁROŠ:
Chcel som zmeniť v občanov otrokov,
ale ste ma nepodporovali.
Dražíte životmi nešťastnými.
Skrývate sa plaché pred dravými
jastrabami panskými kurčatá.
Krivíte sa pod palicou drábskou[78]
a čušíte ako tá nemina.
Bojíte sa umrieť, keď život váš
je o mnoho horší odo smrti.

SÉL:
My sme už raz také biedne červy.
Nesieme, ta nesieme bremená,
aké nám tí páni nakladajú.

MÉSÁROŠ:
Ponesiete ich teda i ďalej,
keď ste času nepoznali svojho.[79]
Budete hrýzť dereš, robotovať,
deviatky a desiatky splacovať,[80]
udržovať peniazmi a krvou
ochraňovať bolestný váš žalár.
Páni budú nakladať bremená,
aké chcú, vám, sami sa ich netknú.
Páni budú vám dávať zákony
a tupiť vás a súdiť podľa nich.
Právo vaše bude milosť panská
a tá hladom nakŕmi, odeje
handrami vás.

SÉL:
Darmo. To náš osud.

MÉSÁROŠ:
Osud sebe hotoví človek sám.
Komu milší život než sloboda,
tomu brucho prirastie na dereš.

SÉL:
Mne len teba ľúto, dobrý otče.

MÉSÁROŠ:
Ľútosť býva ochotná ku službám.

SÉL:
Rozkáž, otče. Zrobím všetko vďačne.

MÉSÁROŠ:
Mám hlad. Prines dačo k občerstveniu.

SÉL:
Čo len možno nájsť v mojej chalupe.

MÉSÁROŠ:
Prines spolu i sedliacke šaty.
Vezmeš si ty miesto toho moje.

SÉL:
Rozumiem. To ti radí bezpečnosť.
Bude všetko, len čakaj tu na mňa.

MÉSÁROŠ:
Ale nezmieň sa o mne pred nikým.

SÉL:
Uchovaj boh. Ani pred manželkou.
Lebo ženy vždycky jazyčnice.
(Preč.)

MÉSÁROŠ:
Boh mi poslal ako Danielovi
vo Babylon Abakuka tohto.[81]
Jeho budem pomocou sa skrývať,
až utíchne trochu honba na mňa.
Potom sa snáď dajako po biede
dostanem ku Šošovi za Dunaj.[82]
Teraz trochu tu položím hlavu,
až dobrý ten sa navráti človek.
Bo niet ani v noci odpočinku.
Na každý krok divej lesnej zveri,
každé listu šuchnutie sa stŕham
ako plachý vo chrasti zajačik.
(Ľahne si pod strom a spí.)

Výstup 3.

Kečkéš a Bagoš vstúpia.

KEČKÉŠ:
Tu ti leží. Spí.

MÉSÁROŠ:
(vyskočí).
Ježiš, Mária!

KEČKÉŠ:
Nič sa neboj, Mésárošu, to my.

MÉSÁROŠ:
Kečkéš! Bagoš! To je div divúci,
Kde ste sa tu vzali?

BAGOŠ:
Ideme ťa
zo zjavného vyrvať nebezpečia.

MÉSÁROŠ:
Čo je? Blížia sa lovci? Hovorte.

BAGOŠ:
Bol pri tebe jeden sedliak.

MÉSÁROŠ:
Áno.
Dobrý človek. Len toť, čo odišiel.
Šiel mi priniesť dačo k občerstveniu
a sedliacke rúcho.

KEČKÉŠ:
To tvoj Judáš.

MÉSÁROŠ:
A ako to viete vy?

KEČKÉŠ:
Na hlavu
vyložené tvoju sto dukátov.
Šelma tá ich chce sebe zaslúžiť.

MÉSÁROŠ:
Ale toto ako viete?

KEČKÉŠ:
Páni
dostali, že tu sa skrývaš, zprávu.
Koniec lesa čakajú Cigáni.
Zradca ich šiel zavolať.

MÉSÁROŠ:
Cigáni?

BAGOŠ:
Temešvárski naši muzikanti.
Šelmy tieto slúžia teraz pánom,
so židami spolu, za lovčích psov,
naháňajú im pre zisk obete
od tej chvíle, ako vás rozohnal
nešťastne pri Féleďházi Bánfi.[83]

MÉSÁROŠ:
Nedivím sa týmto aziatským
odkiaľ noha odkiaľ ruka zbehom,[84]
týmto večne bez vlasti tulákom,
cicajúcim krv našu pijavkám.
Lež že naši nás lovia sedliaci,
to skúsenosť bolestná, priatelia.

KEČKÉŠ:
Sedľač podľač. Niet ani svedomia,
ani cti v tom, ani uznalosti.
Daj mu dušu, on ťa predsa zradí.
Ty za neho, a on proti tebe.
Kúše svojho osloboditeľa;
pred tým krúti chvostom, kto ho trýzni.
Hoc i počal dačo, hneď odskočí.
Preto žiadne povstanie sedliacke
nepoviedlo sa, aniž povedie.
Čo my teraz, probovali to už
pod Žigmundom Kiš vo Sedmohradsku,
vo Níre a Samošközi Martin,
a podľahli tak biedne ako my.
Ich zbil Čáky[85] ako nás Zápoľa.[86]

MÉSÁROŠ:
Naozaj sme sa obetovali
za nehodných. Ale vy ako tu?
Ja som myslel, že vás jal nepriateľ
podo Temešvárom.

BAGOŠ:
Tak i bolo.

MÉSÁROŠ:
Nepochopno mi, že vás prepustil.

KEČKÉŠ:
Čuj teda nakrátko, čo sa stalo.
Štyridsiatich z nás uvrhli v žalár
a nedali za dva celé týždne
ničoho nám okúsiť krom vody.
Deväť z nás dožilo pätnásteho
dňa, ostatní pomreli od hladu.
V pätnásty deň vyviedli po službách
božích nás deviatich na námestie.[87]
Tam ukázal Zápoľa s Verböcim
celú svoju, opravdu podivnú
výmyselnosť vo mučení ľudí.
Nikdy ešte divadla takého
svet nevidel, aké pripravili
rozdráždenému nanajvýš panstvu.
Bol postaven veľký trón železný.

MÉSÁROŠ:
Rozumiem. Pre sedliackeho kráľa.

BAGOŠ:
Dodať treba, že okolo trónu
dvanásť kolov trčalo.[88] Na každom
z nich so smrťou zápasiaci kuruc.

KEČKÉŠ:
To divadlo bolo pripravené
Dóžovi, keď ho vyviedli kati,
posadili ho a priviazali
reťazami ku trónu nahého.

BAGOŠ:
Dodať treba, že pri tróne boly
vpravo, vľavo dve horiace vatry.
Na jednej sa železná koruna
rozžíhala a na druhej berla,
na obidvoch kliešte skrz Cigánov.

MÉSÁROŠ:
Chápem načo.

KEČKÉŠ:
Podo trón nakládli
žeravého uhlia, potom dreva,
a tak piekli pri slabom ohníku,
nešťastného za živa.

MÉSÁROŠ:
Ó hrôza!

KEČKÉŠ:
Keď sa údy škvarily Dóžove,
stlačili mu žeravú korunu
na temeno a berlu do ruky.
Nás deviatich stavili pred neho.
Museli sme sa klaňať kráľovi
sedliackemu. Cigáni počali
trhať mäso žhavými kliešťami
a núkať ho nám na prehltnutie.

MÉSÁROŠ:
To ste, dúfam, len neučinili.

KEČKÉŠ:
Traja, ktorí sa prví zdráhali,
priviazaní boli ku prestolu
a bruchá im rozpárané mečom.
Ostatní sme teda vzali do úst
s hrôzou telo Dóžovo a žrali.
(Odpľuje.)

MÉSÁROŠ:
Ó ukrutné kanibalské hody!
A ako sa držal pritom Dóža?

BAGOŠ:
Jedného z úst nevypustil stonu,
Len keď videl nás žrať jeho telo,
vtedy ozval sa s opovrhnutím:
„Psov týchto som sám sebe vychoval.“[89]
Pri trýznení ďalšom pustil dušu.

MÉSÁROŠ:
Strach i počuť o tom, nieto vidieť.

KEČKÉŠ:
Nás hneď potom zatvorili zasa.
Ale keď nás občerstvili vínom
a polievkou trochu, pustili nás.
Iďte, riekol nám Verböci zlostne,
zvestujte po krajne všade teraz,
čo ste tu videli a zažili.
Tak sme sa až semo pritúlali,
dúfajúce, že vás nájdeme snáď
vo zbroji tu ešte.

MÉSÁROŠ:
Ostatní kde?

BAGOŠ:
Rozpŕchlo sa všetko.

MÉSÁROŠ:
A Tár či živ?

KEČKÉŠ:
Ten oplan nás zradil pre Helenu.
Zasiahol však trest i jeho slušný.
Doznali sa, že on vydal Čáka.
Zhynul teda na kole pred Dóžom,[90]
Helena jeho bola sťatá.

MÉSÁROŠ:
Vlastne teda výstupky Dóžove
priviedly ku konečnej nás skaze.

BAGOŠ:
Nie ináč. I jeho kováč Kotán
stal sa zradcom pre svoju Margitu.
Pričinením jeho jatý Dóža.[91]

MÉSÁROŠ:
Jemu teda odpustili páni.

BAGOŠ:
Musel i on žrať telo Dóžovo
a Margita jeho prišla pod meč.

MÉSÁROŠ:
A Geco čo?

BAGOŠ:
Ten dostal tú milosť,
že mu hlavu sňali bez trýznenia.

MÉSÁROŠ:
Rado Sáva kde?[92]

KEČKÉŠ:
Toho sám Dóža
prebodol, keď spomenul vzdanie sa.
Vás tu veľmi snadno potrel Bánfi.

MÉSÁROŠ:
Preč víťazstvo, keď zúfalstvo v duši.
Hosú padol i Pogáň,[93] ľud v nohy,
bo na útek len myslel splašený.
Pošlo všetko v rozsyp ako plevy
na vetre.

KEČKÉŠ:
Už je všetkému koniec.

MÉSÁROŠ:
Za Dunajom drží sa ešte Šóš.
Dolezieme dajako ku nemu.

KEČKÉŠ:
Teda nevieš nič, čo sa tam stalo.
Biskup jurský, Ján Gustoň, s pápanským
kapitánom Šitkom rozprášili
s prevelikou i tých vcele hanbou.[94]
Nemali nič viacej ako päť diel
a len mrvou a handrami dali
vystreliť a hneďky pŕchlo všetko
ako kŕdeľ poplašených oviec.

MÉSÁROŠ:
Zpráva táto vaša vyhasila
i posledný lúč mojich nádejí.
Niet pomoci pre otrocký ľud ten.

BAGOŠ:
Márne všetko pri tých zemeplazoch.
Nie túžba po slobode sohnala
k zástavám ich lež bulla pápežská.
Keby sa im bolo povedalo,
že ide o stroskotanie jarma
poddanského, nemal bys’ jedného.
Len odpustky ich z dier vyvábily.

MÉSÁROŠ:
Boh nech im už bude milostivým.
My sa spasme na pôdu tureckú.

KEČKÉŠ:
Spas sa sám. My sme už preskočili.
A nemeškaj. Zle si zapísaný.
Na teba sa tázal i Zápoľa.

BAGOŠ:
Počuť kroky. Čit! (Vyzrie.) Idú.

MÉSÁROŠ:
Koľko ich?
Tri Cigáni a ten zradný sedliak.

BAGOŠ:
Tomu síce prišlem mzdu judášsku.

(Preč všetci bokom.)

Výstup 4.

Z úzadia vstúpia ostýchave Sél a traja Cigáni.

SÉL:
Už ho tu niet. Zmizol ako gáfor.

CIGÁN:
Hja! U čerta našich sto dukátov.
(škrabe sa za uchom)
Óvi, óvi, Prekliatá robota.
Ako mohol zavoňať pečienku?
Veď som mu dosť po srsti hovoril.

(Za stenou výstrel, Sél sa chopí za čelo, spadne so slovami:)

Ó Ježiši!

CIGÁN:
Na ti sto dukátov.

(Cigáni utekajú, opona spadne).



[78] Krivíte sa pod palicou drábskou, dozorcov a poháňačov so strany zemských pánov.

[79] Keď ste času nepoznali svojho, obmena novozákonného výroku.

[80] Deviatky a desiatky splacovať, bola to deviata resp. desiata časť z úrody. Deviatok odvádzali poddaní šľachte a desiatok cirkvi.

[81] Boh mi poslal ako Danielovi vo Babylon Abakuka tohto. Habakuk bol ôsmy v rade tzv. menších prorokov. Z 3. kapitoly jeho proroctva možno usudzovať, že prorokoval pred babylonským zajatím. Legendárne zprávy o jeho živote obsahuje tzv. Drak bábelský.

[82] Ku Šošovi za Dunaj. Oddiel Dominika Sósa účinkoval v Zadunajsku, medzi Vesprimom a Stolným Belehradom.

[83] Ako vás rozohnal nešťastne pri Féleďháze Bánfi. Dedina Biharfélegyháza prichádza menej do úvahy ako mesto Kiskúnfélegyháza (v Peštianskej). Zápoľov podveliteľ Jakub Bánffi totiž už po Dóžovej smrti premohol pri báčanskom Apatíne oddiel Vavrinca Mészárosa a Antona Nagya, ktorí chceli v okolí Kaloče znova zorganizovať sedliactvo.

[84] Nedivím sa týmto aziatským odkiaľ noha odkiaľ ruka zbehom, totiž kočovným, nestálym Cigánom. (Pochádzajú skutočne z Ázie.)

[85] Roku 1437.

[86] Probovali to už pod Žigmundom Kiš vo Sedmohradsku, vo Níre a Samošközi Martin. Ich zbil Čáky ako nás Zápoľa. Reč je o veľkom sedliackom povstaní za kráľa Žigmunda r. 1437, rozšírenom v Sedmohradsku a priľahlých krajoch Uhorska. Čákym sa rozumie Ladislav Csáky, vtedajší sedmohradský vojvoda. Kišovo meno neprichádza v historických prameňoch (uvádzajú sa iní vodcovia), ale meno sedliaka alebo richtára Martina sa uvádza vo všetkých tých prameňoch.

[87] Štyridsiatich z nás uvrhli v žalár… vyviedli… nás deviatich na námestie. Záborský má tieto podrobnosti presne podľa Istvánffiho.

[88] Okolo trónu dvanásť kolov trčalo. Podrobnosť už nedoložená historicky. Na starej medirytine z r. 1696, znázorňujúcej Dóžov žeravý trón, vidno skutočne dve vatry, po oboch bokoch trónu.

[89] „Psov týchto som sám sebe vychoval“, miesto tejto vety má Istvánffi ako Dóžove slová len toľko: „psie štence!“

[90] Zhynul teda na kole pred Dóžom (Tár), údaj historicky nedoložený

[91] Pričinením jeho jatý Dóža (Kotán), historicky nedoložené. Podľa prameňov Dóža síce bol opitý, ale zmužile si počínal v bitke, vedenej za dňa. Peter Petrovič ho s koňa shodil, poranil a takým činom sa dostal do zajatia Zápoľovho vojska. O nejakej zrade, či so strany Tára, či so strany Kotána, pramene nič nehovoria.

[92] Rado Sáva kde? V prameňoch sa spomína veliteľ križiakov Radoslav Veľký, ktorý z Titelu prišiel pod Temešvár a tam ho Juraj Dóža sám zabil (príčina sa neudáva).

[93] Hosú padol i Pogáň, podrobnosť možná, aj keď historicky výslovne nespomenutá.

[94] Biskup jurský, Ján Gustoň, pápanským kapitánom Šitkom rozprášili s prevelikou i tých vcele hanbou. Mená a ďalšie podrobnosti sú presne podľa Istvánffiho. Jurský = rábsky (győrsky). Gustoňa píšu Gosztonyi a kapitán Sitkei sa volal krstným menom Gothard.

« predcházajúca kapitola    |    




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.