SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najmúdrejšia sestra

[21]

Jedna matka mala tri dcéry. Tým príklady dávala, žeby sa vedeli chovať medzi svetom. Poslala ich na jarmok s vajcami slepačími. Ale im vopred povedala:

„Každej vám rovnako nedám.“

To im povedala deň pred jarmokom. Jednej dala päťdesiat vajec, druhej tridsať a tretej desať. Všetky tri jej povedali, že sa v tom nerozumejú, žeby za tie vajcia po rovnej cene mali rovnako peňazí doniesť. Matka najmladšej povedala:

„Ty ich nauč! Keď ich naučíš, tak sa ti dovolím vydať pred nimi.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dala im jednu izbu matka a tam sa cez noc učili, ako majú predávať. Ráno prišli k matke:

„Daj nám tie vajcia.“

Išli na ten jarmok. Matka im znovu prikázala, žeby pod pokutou veľkou jednako predávali a jej žeby rovnaké peniaze oddali, toľko tá za desať, koľko druhá za päťdesiat alebo za tridsať!

Pošli na ten jarmok. Jedna mala desať, druhá tridsať a tretia päťdesiat vajec. Stali si jedna popri druhej, ako na jarmoku. Príde kupec k tej, čo mala desať. Pýta sa jej:

„Čo predávaš?“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Vajcia.“

„Koľko za groš?“

Ona povie mu:

„Sedem.“

Vyhodil groš a vzal sedem.

Povedá jej:

„Ešte by som kúpil za groš, ale už nemáš toľko.“

Pošiel k druhej:

„Aj ty predávaš vajcia?“

Ona:

„Hej!“

„Po čom ty dáš?“

„Tak ako moja sestra, tak aj ja.“

Kupec povie:

„Tá mi dala sedem za groš.“

„Aj ja ti dám sedem za groš.“

Kupec:

„Ty ich vraj máš tridsať. Keď mi ich dáš ako tvoja sestra po sedem za groš, to máš tu štyri groše.“

I dala mu ich dvadsaťosem, lebo štyri razy sedem je dvadsaťosem.

„No, už nemáš za groš?“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Išiel ďalej k tretej sestre. A povedá jej:

„Predaj mi tie vajcia.“

Ona povie:

„Predám.“

On sa pýta:

„Po čom?“

„Tak ako moje sestry i ja dám: sedem za groš.“

„Keď mi dáš sedem za groš tak ako tvoje sestry, tak mi dáš za sedem groší. Sedem ráz sedem je štyridsaťdeväť.“

Pošiel kupec ďalej po jarmoku, lebo už tie nemali mu viac predať za groš. Po jarmoku chodil kupec kupovať viac vajec, ale boli o moc drahšie. Pomyslí si: ,Tej, čo mala desať, zostali tri, tej, čo mala tridsať, dve, a tej, čo mala päťdesiat, jedno. Ešte tieto kúpim, bárs budú drahšie, ako prvšie boli.‘

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prešiel po jarmoku a sa vrátil k tej prvej, čo jej zostali tri. I povie jej:

„Predaj mi tie ostatné vajcia.“

„Predám, veď ich mám na to, ale nie za tú cenu, čo si prv vzal.“

„A čo pýtaš?“

„Za každé vajce tri groše.“

„To moc zdraželi, ale ich len kúpim. Máš tri, tu máš za ne deväť groší.“

Pošiel k druhej, čo jej ostali dve vajcia:

„Predaj mi tie dve vajcia, čo ti ostali.“

Ona povedala:

„Predám.“

„A po čom?“

„Tak ako moja sestra predala i ja predám.“

„Tej som dal za jedno tri groše.“

„Tak aj mne daj za jedno tiež tri groše.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dal jej za dve vajcia šesť groší. Išiel k tej tretej, čo jej jedno ostalo:

„Predaj mi to vajce.“

„Predám. Tak ako si mojim sestrám dal, aj ja ho predám.“

Dal jej tri groše za jedno vajce. Vzali si z jarmoku vysvedčenia, že každá predávala jednako po jednej cene a išli k matke s peniazmi. I dali jej po desať groší.

Tak sa dokázalo, že všetky tri utŕžili rovnaké peniaze, ale jedna za desať vajec, druhá za tridsať a tretia za päťdesiat. A matka potom dovolila najmladšej, že sa môže vydať pred staršími sestrami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama



[21] Tomáš Svíba, 57-ročný, z Hruštína (Orava), 14. októbra 1905. Polívka IV, 486 — 487.