ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[19]

Bol jeden princ a mal jedného sluhu a ten sluha veľa rokov u neho slúžil, tak sa ho chcel už striasť, že bol starý.

Bol jarmok, a on, ten princ, mal ovce. Tak on tak povedal tomu sluhovi:

„Žeň ty tieto ovce na jarmok, ale tak, čo by si peniaze priniesol, i ovce nazad prihnal. Keď ty to neurobíš, tak ty zavesený budeš!“

On na ten jarmok išiel veľmi plačúci, bo nevedel, ako on to má urobiť. Jedna dievka chudobná išla tiež na jarmok, tak sa zišli, a sa ho pýtala:

„Čo ty, neboža, plačeš?“

„Ako by ja neplakal, keď som ja prihnal predať ovce a mi kázali i peniaze priniesť, i ovce nazad.“

Ona mu tak povedala:

„Neplač, neboj sa nič. Zavolaj si štyroch chlapov a ostrihaj tie ovce, a vlnu predáš. I peniaze prinesieš, i ovce nazad poženieš!“

A tak urobil. Ženie ten sluha tie ovce domov a princ stojí na gánku a povedá:

„Ako si urobil?“

„Nuž tu majú peniaze, i ovce, som ja nazad prihnal — ostrihané. Tak som to ja urobil!“

„Tak kto ti takú radu dal?“

A on mu tak povedal:

„Jedna dievka, čo bola na jarmoku!“

„Tak iď zas na jarmok, ja idem s tebou, a keď ty tú dievku nespoznáš tam, tak predsa zavesený budeš!“

Ako došli na jarmok, on dievku spoznal. Tak ten sluha svojmu princovi povedá:

„Táto to je!“

A princ sa pýtal:

„Odkiaľ si ty?“

„Ja som z tej a tej dediny.“

„A ako sa ty píšeš?“

„Ja sa píšem S konca na jazyku.“^[20]

Tak princ i so sluhom pošli do jej chyže. Veľmi chudobná bola. Prišli oni tam, povedali jej ,dobré poludnie!‘ a pýtali sa jej:

„Čo robíš, nemáš nikoho, len sama si?“

„Mám ja i brata.“

„A kde je ten brat?“

„Pošiel na poľovačku.“

„A na akú to poľovačku?“

„Nuž na takú: čo nenájde, to prinesie, a čo nájde, to zabije, ani kožky domov neprinesie.“

„No a aké to sú zvieratá? Povedz, ty veľmi múdra si!“

„Nuž on na takú poľovačku pošiel, že išiel do záhrady vši zabíjať, bo on je veľmi chudobný. Tak ktorú zabije, tak ju nechá tam, ani kožky z nich neprinesie domov, a ktorú nenájde, tak ju prinesie domov. Taká je to poľovačka.“

Pošiel princ i so sluhom domov. Pobudli doma deň, dva dni, povedal princ sluhovi:

„Iď nazad k tej dievke, tak jej povedz: ak ona chce byť moja žena, žeby s tebou prišla. Ale nech príde nie holá, nie oblečená, nie lačná, nie sýta, a nech nesie podarúnok i nepodarúnok, tak ona bude moja žena!“

Tak ona si zhotovila, prepytujem, jednu kozu, i jednu myš si našla. A obliekla sa do siete. Ide ona, ako sa obliekla, k tomu princovi, pri koze šla. Princ stál na gánku, tak tomu sluhovi:

„Ona už ide, ona je veľmi múdra, bo ako som ti ja povedal, tak ona ide so všetkým tak. Ale ja ju predsa nechcem za ženu! Vypusť päťadvadsať psov, nech ju roztrhajú!“

Ako ten sluha psov vypustil, tak ona najsamprv kozu pustila. Tí psi sa k tej koze zbehli a ona sama až na gánok pribehla k princovi:

Ako prišla k princovi: „Ja som prišla k nim holá, bo som v sieti, neoblečená, aj nesiem podarúnok a nepodarúnok!“

Ako vošla do princovho domu, tak tak mu vravela:

„Nuž, koľko majú v svojom dome dier, tak nech všetky pozapchávajú, bo ja som priniesla podarúnok i nepodarúnok!“

Ale jednu dieru nechali, čo zabudli na ňu, pod posteľou.

„Tak ukáž ten podarúnok!“

Ona pustila z ruky myš a myš utiekla do diery pod posteľ. Už jej niet.

Tak princ:

„Nuž keď si ty taká múdra, dievko, tak ty budeš predsa moja žena! Aj ty, sluha, budeš aj ďalej slúžiť u mňa!“