Zlatý fond > Diela > Slovenské ľudové rozprávky II.


E-mail (povinné):

Stiahnite si Slovenské ľudové rozprávky II. ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Samuel Czambel:
Slovenské ľudové rozprávky II.

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Katarína Bendíková, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Alena Kopányiová, Dorota Feketeová, Lenka Konečná, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 201 čitateľov

Ľstivá žena

[30]

Bol jeden starý pán za starých časov. On bol veľmi bohatý. Tak si chcel vziať za svoju paniu jednu mladú slečnu, ktorá veľmi šumná bola. Ona nechcela za neho ísť. Ale jej rodičia ju veľmi silili, že bude veľká pani pri ňom. Aj oni že budú mať veľký honor pri jej pánovi. Tak ona pošla za neho.

Raz si pán ľahol večer a keď sa prebudil, nenašiel paniu doma a keď prišla domov, tak sa jej rovno pýtal:

„Kde si bola tak dlho?“

Tak povedala:

„U mojej materi!“

Ale jeden raz prišla už veľmi neskoro domov. V meste bola taká obyčaj, že kto po deviatej hodine bol na ulici, tak ho vzala varta nočná. A mali pred kostolom stolec, tak na ten stolec si musel stať. A tam stáť, to bola veľká hanba. Tak vtedy zamkol dvere a pozeral cez oblok, čo jeho pani bude hovoriť.

Tá, ako prišla domov k dverám a videla, že sú zamknuté, tak začala volať na svojho pána, žeby jej otvoril. On jej hovoril, že jej neotvorí, že ju vezme varta a bude mať zajtra ráno hanbu, keď chodí za druhými. Ona sa mu prosila, ale darmo. Ako začali zvoniť, tak už vedela, že príde varta nočná a že ju vezme, tak volala na svojho pána:

„Poď von, drahý môj mužu, urobím testament a potom skočím do studne, čo je pod oblokom. Šaty svoje dávam chudobe. A svoje peniaze všetky tebe, môj drahý mužu!“

A potom vzala veľký kameň a hodila do studne a on, chudák starý, myslel, že ona skočila do studne, tak sa zľakol a utekal dolu schodmi a kričal:

„Moja žena sa mi v studni zatopila!“

A ona sa mu za dvere skryla. Ako on vyšiel von, chytro zavrela dvere za ním a k obloku do chyže letela a jeho vonku nechala v gatiach, v košeli.

Keď prišla nočná varta, tak sa ho pýtala:

„Čo robíš v noci na ulici? Musíme ťa brať!“

A on sa im prosil, by ho nebrali, že sa mu tak a tak stalo, že ho žena vymkla. Ale žena jeho cez oblok kričala:

„Len ho berte, len ho berte, bo on mi môj mladý život zahubil a on teraz za druhými chodí!“

Varta chcela mu prepáčiť, ale ona kričala cez oblok, že keď mu prepáčia, tak ona ich zajtra obžaluje, že on mladú ženu nechá, starý muž, a za druhými chodí.

Tak ho vzala varta a ho postavila tam pred kostol na stolec, kde veľká hanba bola.

Ja som im to tu povedal, žeby každý vedel, aká je žena verná mužovi. Muž jej prepáči, a ona jemu nie.



[30] Ján Kuvčák z Harichoviec (Spiš), 21. septembra 1898. Czambel § 121, 228 — 229.




Samuel Czambel

— filológ, dal vedecký podklad spisovnému jazyku a slovenským jazykovým dejinám Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.