SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ľstivá žena

[30]

Bol jeden starý pán za starých časov. On bol veľmi bohatý. Tak si chcel vziať za svoju paniu jednu mladú slečnu, ktorá veľmi šumná bola. Ona nechcela za neho ísť. Ale jej rodičia ju veľmi silili, že bude veľká pani pri ňom. Aj oni že budú mať veľký honor pri jej pánovi. Tak ona pošla za neho.

Raz si pán ľahol večer a keď sa prebudil, nenašiel paniu doma a keď prišla domov, tak sa jej rovno pýtal:

„Kde si bola tak dlho?“

Tak povedala:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

„U mojej materi!“

Ale jeden raz prišla už veľmi neskoro domov. V meste bola taká obyčaj, že kto po deviatej hodine bol na ulici, tak ho vzala varta nočná. A mali pred kostolom stolec, tak na ten stolec si musel stať. A tam stáť, to bola veľká hanba. Tak vtedy zamkol dvere a pozeral cez oblok, čo jeho pani bude hovoriť.

Tá, ako prišla domov k dverám a videla, že sú zamknuté, tak začala volať na svojho pána, žeby jej otvoril. On jej hovoril, že jej neotvorí, že ju vezme varta a bude mať zajtra ráno hanbu, keď chodí za druhými. Ona sa mu prosila, ale darmo. Ako začali zvoniť, tak už vedela, že príde varta nočná a že ju vezme, tak volala na svojho pána:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Poď von, drahý môj mužu, urobím testament a potom skočím do studne, čo je pod oblokom. Šaty svoje dávam chudobe. A svoje peniaze všetky tebe, môj drahý mužu!“

A potom vzala veľký kameň a hodila do studne a on, chudák starý, myslel, že ona skočila do studne, tak sa zľakol a utekal dolu schodmi a kričal:

„Moja žena sa mi v studni zatopila!“

A ona sa mu za dvere skryla. Ako on vyšiel von, chytro zavrela dvere za ním a k obloku do chyže letela a jeho vonku nechala v gatiach, v košeli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď prišla nočná varta, tak sa ho pýtala:

„Čo robíš v noci na ulici? Musíme ťa brať!“

A on sa im prosil, by ho nebrali, že sa mu tak a tak stalo, že ho žena vymkla. Ale žena jeho cez oblok kričala:

„Len ho berte, len ho berte, bo on mi môj mladý život zahubil a on teraz za druhými chodí!“

Varta chcela mu prepáčiť, ale ona kričala cez oblok, že keď mu prepáčia, tak ona ich zajtra obžaluje, že on mladú ženu nechá, starý muž, a za druhými chodí.

Tak ho vzala varta a ho postavila tam pred kostol na stolec, kde veľká hanba bola.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja som im to tu povedal, žeby každý vedel, aká je žena verná mužovi. Muž jej prepáči, a ona jemu nie.



[30] Ján Kuvčák z Harichoviec (Spiš), 21. septembra 1898. Czambel § 121, 228 — 229.